Od 620 do 2 700 eur mesačne: Minimálne mzdy v Európe delí viac ako 4-násobný rozdiel, Slovensko je na prekvapivej pozícii

Ako je možné, že zamestnanec za rovnakú prácu dostane v jednej krajine EÚ takmer štyriapolnásobok toho, čo jeho kolega o pár stoviek kilometrov ďalej?

Minimálna mzda je údaj, ktorým ekonómovia najčastejšie porovnávajú životnú úroveň krajín. Sama o sebe však realitu skresľuje, a Slovensko je toho dobrým príkladom.

Luxembursko na čele, Bulharsko na chvoste

Rozdiely v rámci Európskej únie sú priepastné. Podľa analýzy portálu Platy.sk sa minimálne mzdy pohybujú od 620 eur do 2 700 eur mesačne.

Na vrchole rebríčka je Luxembursko s minimálnou mzdou 2 700 eur. Tesne za ním nasleduje Nemecko s takmer 2 500 eurami a Írsko, ktoré zaostáva približne o 300 eur za Luxemburskom. 

Opačný koniec rebríčka patrí východu Únie. Najnižšiu minimálnu mzdu má Bulharsko so sumou 620 eur, nasledované Lotyšskom so 780 eurami. Kým v západnej a severnej Európe ide často o sumy presahujúce 2 000 eur, vo východnej Európe sú minimálne mzdy niekoľkonásobne nižšie.

Slovensko je na prekvapivej pozícii

Slovensko sa v tomto porovnaní drží skôr v spodnej polovici. Pre rok 2026 je domáca minimálna mzda stanovená na 915 eur mesačne, pričom ešte v roku 2025 to bolo 816 eur.

V celoeurópskom rebríčku to podľa Eurostatu stačí len na 18. priečku. Prekvapením je porovnanie s regiónom, keďže Poľsko, donedávna vnímané ako porovnateľný konkurent, sa s minimálnou mzdou okolo 1 100 eur posunulo až na 11. miesto.

Rozdiel medzi oboma krajinami tak narástol približne na 300 eur v neprospech Slovenska. Vyššiu minimálnu mzdu má dnes aj susedné Česko, čím sa Slovensko v stredoeurópskom porovnaní prepadá.

Koľko ľudí dostáva minimálnu mzdu

Dôležité je aj to, koľkých ľudí sa minimálna mzda reálne dotýka. Podľa Eurostatu pracuje v niektorých štátoch za minimálnu mzdu alebo len tesne nad ňou približne každý desiaty zamestnanec.

Týka sa to nielen Bulharska, ale napríklad aj Francúzska či Slovinska. Naopak, v krajinách ako Česko, Holandsko alebo Portugalsko je podiel ľudí pracujúcich za minimum výrazne nižší – na úrovni okolo 3 až 4 %.

Tieto rozdiely súvisia najmä so štruktúrou trhu práce a typom pracovných miest. Vysoký podiel ľudí na minimálnej mzde spravidla signalizuje slabšiu mzdovú úroveň v celej ekonomike.

Kúpna sila mení obraz

Samotné nominálne sumy však nehovoria celú pravdu. To, čo si za mzdu reálne kúpiš, závisí od cenovej hladiny v danej krajine.

Práve preto Eurostat prepočítava mzdy aj cez paritu kúpnej sily. Po tomto prepočte sa rozdiely výrazne zmierňujú, keďže najvyššia minimálna mzda je v parite kúpnej sily približne 2,4-násobkom najnižšej, zatiaľ čo v nominálnom vyjadrení je rozdiel viac než štvornásobný.

V tomto reálnejšom pohľade si Slovensko mierne polepší a zaraďuje sa do strednej skupiny krajín. Profituje totiž z lacnejších potravín, bývania aj služieb v porovnaní so západom, no aj po tomto zohľadnení zostáva v slabšej polovici únie.

Mzdy čoskoro prepíše aj umelá inteligencia

Výška mzdy však nezávisí len od krajiny, kolektívnych zmlúv či štruktúry trhu práce. Čoraz viac ju bude ovplyvňovať aj to, ktoré profesie o pár rokov vôbec ešte budú existovať.

Trh práce totiž začína prepisovať umelá inteligencia. Tá mení nielen to, koľko si za svoju prácu zarobíme, ale aj to, čo vlastne znamená byť na trhu práce užitočný. Už dnes pritom ako prvé miznú juniorské pozície, teda práve tie, na ktorých kedysi začínali ľudia s nižšími platmi.

Práve o tom, ako technológie premenia prácu, mzdy aj potrebné zručnosti, hovorí v podcaste Michala Trubana expert na vplyv umelej inteligencie Vladimír Šucha.

Európa nezaostáva pre reguláciu, ale pre investície

Najčastejší mýtus o európskej AI Vladimír Šucha odmieta. Predstavu, že Európa prehráva preteky práve preto, že technológie reguluje, považuje za omyl. „My sme pozadu, lebo neinvestujeme,“ hovorí priamo. Ilustruje to na jednoduchom príklade.

Ak jeden stavia dom za 50-tisíc a druhý za 500-tisíc eur, ten druhý dom bude logicky väčší a krajší. Podľa Šuchu pritom Európa investuje do umelej inteligencie zhruba desaťnásobne menej než Spojené štáty, rádovo 10 až 15 miliárd eur oproti 100 až 150 miliardám. Sto miliárd ročne by pritom pre EÚ predstavovalo len 0,01 percenta HDP, teda zanedbateľnú položku.

Toxický obsah nie je náhoda, ale biznis model

Pri sociálnych sieťach Šucha tvrdí, že problémom nie sú samotné algoritmy, ale to, na čo sú nastavené. Ich cieľom je maximalizovať pozornosť, a tie pritom samy zistili, čo funguje najlepšie.

„Toto veľmi dobre pochopili tie algoritmy a teraz ti ponúkajú toxický obsah,“ vysvetľuje. Hnev, konflikt a strach podľa neho udržia ľudí pri obrazovke najdlhšie, čím sa spoločnosť polarizuje rýchlejšie, než ju stíhame opravovať.

Riešenie cez armádu fact-checkerov prirovnáva k liečeniu rakoviny aspirínom. Namiesto toho navrhuje zamerať sa na samotný biznis model, napríklad cez zdanenie reklamy alebo požiadavku na transparentné a neutrálne algoritmy.

Mimoriadne ostro sa Šucha vyjadruje k deťom a sociálnym sieťam. Tie podľa neho deťom nič neprinášajú, len im berú, a fungujú ako dr*ga postavená na dopamíne.

„V prvom rade je treba deti čo najdlhšie chrániť od sociálnych sietí,“ odkazuje rodičom.

Podobne opatrný je pri chatbotoch, ktoré si podľa neho takisto budujú závislosť tým, že používateľovi lichotia a stále ponúkajú ďalšiu otázku. Varuje aj pred dôsledkami, keďže u mladých ľudí podľa neho dnes vidíme explóziu duševných problémov, ktoré sa týkajú 30 až 40 percent z nich.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy