Kardiochirurg upozorňuje na netypické príznaky infarktu. Jedna skupina ľudí kvôli nim zomiera častejšie

Ostrá bolesť na hrudi, ruka pritlačená k srdcu, náhly kolaps. Presne takto si väčšina ľudí predstavuje infarkt. V skutočnosti sa však často rozvíja pomerne nenápadne, najmä u nežnejšieho pohlavia.

Čísla na Slovensku hovoria jasne. Choroby obehovej sústavy predstavovali v roku 2024 približne 45 percent všetkých úmrtí. U žien tvorili dokonca polovicu všetkých príčin smrti, u mužov približne 40 percent, uvádza Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Dáta NCZI ďalej ukazujú, že 30-dňová úmrtnosť po akútnom koronárnom syndróme dosiahla približne 8 percent u žien a 5 percent u mužov. Za väčšinou týchto úmrtí stojí STEMI, teda najťažšia forma infarktu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah.

„Prečo zomiera na infarkt viac žien ako mužov? Dôvodov je viacero, ale je tu jedna vec, o ktorej by podľa mňa malo vedieť oveľa viac žien. Väčšina žien totiž nemá ten typický infarkt ako v televízii, pri ktorom si človek zviera hruď a bolesť mu vystreľuje do čeľuste a do ruky,“ upozorňuje vo svojom príspevku Dr. Jeremy London, kardiochirurg s viac ako 25-ročnou praxou.

Aké príznaky infarktu mávajú ženy?

Pod slovom infarkt si mnohí predstavia náhlu bolesť na hrudi, ktorá môže vystreľovať do ľavej ruky, krku či čeľuste. Hoci takýto príznak sa môže vyskytovať aj u žien, približne štvrtina pacientok ho vôbec neudáva. Dr. London upozorňuje, že ženy často pociťujú kombináciu menej typických príznakov.

„Príznaky bývajú oveľa jemnejšie. Môžu sa prejaviť dýchavicou, únavou, nevoľnosťou a vracaním. A práve preto ich ľudia nerozpoznajú ako infarkt,“ hovorí odborník.

Rozsiahla analýza publikovaná v JAMA sledovala viac ako 434-tisíc pacientov s infarktom myokardu. Až 33 % z nich neudávalo bolesť na hrudi. V tejto skupine dominovali ženy, ktoré prichádzali do nemocnice neskôr, čelili častejším diagnostickým omylom a dostávali menej intenzívnu liečbu.

Rozdiel v úmrtnosti bol dramatický. Pacienti bez bolesti na hrudi mali mortalitu 23,3 percenta, zatiaľ čo pacienti s typickým príznakom 9,3 percenta. „Diagnóza aj liečba sa potom oneskorujú. Pri infarkte rozhoduje čas. Keď sa vám nabudúce niečo nebude zdať v poriadku, nečakajte a vyhľadajte lekársku pomoc,“ hovorí Dr. London.

Mladé ženy sú ohrozené viac, ako si myslíme

Zvlášť alarmujúca situácia sa týka mladších žien. Dokument publikovaný v Journal of the American College of Cardiology upozorňuje, že úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca v tejto skupine rastie, pričom mladé ženy majú horšie výsledky ako muži rovnakého veku. Kardiovaskulárne riziko u žien by sa teda nemalo podceňovať ani v mladšom veku a pri menej nápadných ťažkostiach.

Najčastejšou príčinou infarktu býva ateroskleróza, no do obrazu môžu vstupovať aj iné biologické faktory. Ženy napríklad častejšie trpia mikrovaskulárnym ochorením, pri ktorom problém nevzniká vo veľkých koronárnych tepnách, ale v drobných cievach zásobujúcich srdcový sval.

Veľkú pozornosť si zaslúžia aj tzv. ženské špecifické rizikové faktory. Reprodukčné zdravie totiž poskytuje dôležité informácie o budúcom stave kardiovaskulárneho systému. Novšie práce upozorňujú, že preeklampsia, predčasný pôrod, skorá menopauza, syndróm polycystických ovárií, opakované potraty či niektoré onkologické liečby môžu zvýšiť kardiovaskulárne riziko, a preto by sa mali zohľadňovať pri preventívnych kontrolách.

Prevencia zahŕňa najmä dôslednú kontrolu krvného tlaku, cholesterolu, cukrovky, vyhýbanie sa alkoholu a fajčeniu, pravidelný pohyb a kvalitný spánok. Strava by mala byť postavená na zelenine, ovocí, strukovinách, celozrnných potravinách, rybách, orechoch a nenasýtených tukoch. Takáto výživa chráni cievy pred poškodením a výrazne znižuje výskyt kardiovaskulárnych ochorení.

European Society of Cardiology zdôrazňuje, že práve kombinácia týchto opatrení patrí medzi najefektívnejšie stratégie na zníženie rizika infarktu.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing