Kardiológ: Takto si Slováci ničia život, máme vážny problém. Toto robím ja

Slováci prevenciu podceňujú, problémom Slovenska sú aj kapacity zdravotného systému. Na infarkt však zomiera stále viac ľudí aj v produktívnom veku. Sme tretí najhorší v Európe, za nami sú už len Litva a Rusko.

Hlavným problémom u ľudí je stres a uponáhľaný životný štýl. Aj preto ku kardiológom prichádza čoraz viac mladých ľudí.

„Stále prichádzajú čoraz mladšie vekové kategórie ľudí s problémami, s ktorými pred pár rokmi neprichádzali. Typické je búšenie srdca, vysoký, nízky alebo rozkolísaný tlak – raz nízky, raz vysoký tlak. Mnohí prichádzajú aj s tým, že majú pocity na odpadnutie,“ konštatuje pre Startitup MUDr. Peter Kalist, MPH, odborník z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

Pritom Slovákom stačí málo, aby sa cítili zdravšie. Dôležité je zlepšenie životosprávy. Ako by sme sa mali o seba starať, aby sme sa vyhli infarktu, nám v rozhovore povie MUDr. Peter Kalist, MPH.

zdroj: Startitup – Kardiológov navštevuje čoraz viac mladých ľudí. Problémom je ich uponáhľaný životný štýl a nezdravé stravovanie, tvrdí MUDr. Peter Kalist, MPH, odborník z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

• Podceňujú Slováci návštevy lekára?
• Čím si zdravie Slováci ničia najčastejšie?
• V akom veku prichádzajú Slováci ku kardiológovi? 
• Ktoré minerály ľuďom chýbajú najviac?
• Aká dávka suplementov nám môže uškodiť?

V rebríčku úmrtí sme tretí najhorší v Európe, za nami je už len Litva a Rusko. Ako hodnotíte zdravotný stav Slovenska?

Slováci prevenciu podceňujú, pritom na infarkt zomiera stále viac ľudí aj v produktívnom veku. Podľa štatistík OECD za rok 2021 sme medzi poslednými krajinami, doslova na chvoste.

Príčin je hneď niekoľko – zdravotná politika, nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, technického vybavenia, ale určite aj postoj ľudí k svojmu zdraviu. K lekárovi ideme často až vtedy, keď cítime, že už je zle. Klasická prevencia nie je naša priorita.

Majú teda Slováci problém chodiť na preventívne prehliadky? 

Problémom návštev preventívnych prehliadok sú kapacity slovenského zdravotného systému. Zdravotné poisťovne od nás vyžadujú preventívne prehliadky a nie je ich chybou, že tam ľudia nechodia. Problém je v tom, že väčšina ľudí na preventívnu prehliadku nechodí.

Zo svojho pozorovania môžem povedať, že sa časť ľudí na preventívnu prehliadku nedostane alebo to komplikujú dlhé časové lehoty a ľudia to zrušia ešte pred objednaním.

Najväčším problémom sú kapacity slovenského zdravotného systému, ktoré sú preťažené. Určite sú aj lekári, kde to nie je problém a ide to hladko, ale v mnohých aspektoch má medzery nastavenie systému.

Čím si zdravie Slováci ničia najčastejšie?

V dnešnej spoločnosti sa kladie vysoký dôraz na výkon a na psychohygienu si nevieme nájsť čas. Hlavným problémom u ľudí je stres a uponáhľaný životný štýl.

Potom nedostatok spánku, nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie, nezdravá strava, neadekvátny pitný režim či nesprávny príjem minerálov.

Nezdravý životný štýl vyplýva z mnohých vecí, z nadmerného zaťaženia v práci, ale v globále má Slovensko problém s tým, že časť populácie si nemôže dovoliť kvalitné potraviny, keďže nejde o lacnú záležitosť. Ako krajina máme rezervy, ktoré by sa dali využiť.

Nezdravý životný štýl či stres z práce majú veľký vplyv na naše srdce. Na kardiovaskulárne ochorenie trpí každý štvrtý Slovák. V akom veku sa u Slovákov tento problém najčastejšie vyskytuje?

Stále prichádzajú čoraz mladšie vekové kategórie ľudí s problémami, s ktorými pred pár rokmi neprichádzali. Typické je búšenie srdca, vysoký, nízky alebo rozkolísaný tlak – raz nízky, raz vysoký tlak. Mnohí prichádzajú aj s tým, že majú pocity na odpadnutie. Za normálnych okolností 25-ročný či 30-ročný človek také problémy necíti.

Je normálne, že už v takom mladom veku sa u ľudí prejaví stres z práce či rôzne návyky?

Áno. 50 % mojich pacientov nie sú fajčiari, do popredia ide predovšetkým stres. Hlavným problémom je buď vrodená vec, to predstavuje len malé percento, ale veľká časť mladých je preťažená, a to nadmerným množstvom práce, stresom alebo kombináciou viacerých faktorov.

Stres srdcu vyslovene neprospieva. Úplne sa ho však nevieme zbaviť a trvalá záťaž je nežiaducim javom pre kardiovaskulárny systém. Pacienti mi hovoria, že zažívajú stres minimálne dvakrát do týždňa, mnohí žijú pod permanentným tlakom.

Už menší stres môže spustiť problémy so srdcom, napríklad nedostatočný prietok krvi do srdcového svalu, čo spôsobuje nedostatok živín a kyslíka. Z dlhodobého hľadiska to môže ovplyvniť zrážanie krvi, teda jej zahustenie a vznik zrazenín, ktoré vedú až k infarktu.

Čo sú najdôležitejšie kroky k zdravému srdcu, na čo by Slováci nemali zabúdať?

Veľa pre seba človek môže urobiť správnym výberom stravy a športovaním. Nemusí sa stať vrcholovým športovcom, stačí sa hýbať, chodiť čo najviac pešo. Veľakrát problémy ľuďom spôsobuje nedostatok magnézia.

zdroj: Startitup – Veľakrát problémy ľuďom spôsobuje nedostatok magnézia. Podľa kardiológa Petra Kalistu veľa pre seba človek môže urobiť správnym výberom stravy a športovaním.

Magnézium je jedným z najčastejšie užívaných doplnkov stravy v tabletkovej forme. Vyskytoval sa v takej miere tento problém aj v minulosti?

V minulosti sa nedostatok magnézia neprejavoval. Na Slovensku bol historicky nedostatok jódu a vitamínu D, čo sa ukazovalo príslušnými chorobami, to sa už v 20. storočí vyriešilo.

Jeden z dôvodov môže byť ten, že naši predkovia konzumovali vodu zo studní, ktorá bola mineralizovaná. Dnes to, samozrejme, nie je možné, preto musíme horčík dopĺňať inak. Ale môže to byť pre nás pekný príklad, prečo by sa minerálna voda mala stať súčasťou denného pitného režimu.

Existuje štúdia z Fínska. Tam vo vidieckych oblastiach urobili rozbor vody v studniach a potom sledovali, čo sa deje s obyvateľmi. Výsledok stojí za všetko – zvýšenie horčíka vo vode len o 1 mg na liter znamenalo dvojpercentný pokles infarktu myokardu. A napríklad taká Gemerka obsahuje 123 mg/l.

zdroj: Startitup – Slováci pitie vody podceňujú. Počas dňa sa však odporúča vypiť minimálne 2 a pol litra vody.

zdroj: Startitup – Suplementy sú len dôkazom toho, že sa človek zle stravuje. Nepovažujem ich za dobrý prístup ako sa správať k svojmu zdraviu, hovorí MUDr. Peter Kalist, MPH.

Ako ste už povedali, dôležitým krokom k zdravému srdcu je vyvážená strava. Ktoré vitamíny a minerály by sme mali dopĺňať?

Problém našej slovenskej stravy je v tom, že prirodzený zdroj horčíka sa v našej bežnej strave v rýchlej dobe nenachádza. Každý z nás mnohokrát inklinuje k jednostrannému jedálnemu lístku.

Keď niekomu chutí burger, tak si ho dá častejšie. Žijeme v uponáhľanej dobe a často si nevieme nájsť dostatočný čas na obed. V honbe za výkonnosťou si radšej zoberieme do ruky jedlo z fastfoodu, a to sa raz na našom zdraví odrazí.

Nemusíme však jesť ani exotické a drahé potraviny, veľkú službu urobia aj naše slovenské  produkty, ako napríklad šošovica, pohánka, špenát a marhule. Jedálny lístok by mal byť bohatý nielen na vitamíny, ale aj na minerály ako sodík, draslík, zinok, horčík a vápnik.

Z tejto základnej zostavy je najproblémovejší práve horčík (magnézium), pretože ho máme nedostatok. Na Slovensku je veľké percento ľudí, ktorí majú doslova hraničné hodnoty magnézia. Vidím to aj u svojich pacientov v ambulancii.

Pritom je to nesmierne dôležitý minerál pre srdce. Keď má pacient ľahšie príznaky kardiovaskulárneho ochorenia, doplnenie magnézia urobí doslova zázraky.

Ako by sme mali magnézium správne dopĺňať a v akom množstve?

Nie je to také jednoduché, ako by sa zdalo. Telo tento minerál nedokáže naplno vstrebať, práve naopak, po istej hladine sa začne brániť. Aby ho naše telo vedelo lepšie využiť, mali by sme ho prijímať v kombinácii s kalciom. Potrebná denná dávka magnézia je 350 mg a kalcia trikrát viac – 800 až 1200 mg.

Prečo je pomer 1:3 taký dôležitý?

Aby sa horčík dokázal vstrebať. Ľudia často siahajú na výživové doplnky, čo zodpovedá nášmu rýchlemu životnému štýlu, ale z môjho pohľadu to nie je veľmi optimálne. Z tabletiek dokážeme vstrebať len 30 % horčíka.

Navyše môžeme zaťažiť tráviaci systém. Aj tu platí, že niekedy je lepšie jednoduchšie riešenie –  položte si na stôl hneď zrána minerálnu vodu, ktorá obsahuje horčík a vápnik v ideálnom pomere 1:3 a vypite ju počas dňa. Pravidelné pitie minerálnej vody vhodne dopĺňa dennú dávku minerálov dôležitých pre srdce tým najprirodzenejším spôsobom.

zdroj: Startitup – Potrebná denná dávka magnézia je 350 mg a kalcia trikrát viac – 800 až 1200 mg, uvádza MUDr. Peter Kalist, MHP, odborník z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

Žijeme v dobe, keď existuje vitamín a suplement na takmer všetko. Mnohí to neraz preženú. Aký to môže mať vplyv na ich telo a aká dávka je dostatočná?

Suplementy nepovažujem za dobrý prístup ako sa správať k nášmu zdraviu. Pokiaľ budete mať racionálnu vyváženú stavu, tak tá by mala obsahovať všetky stopové prvky a minerály, ktoré potrebujete a nemusíte to dodávať v špeciálnych kapsulách.

Suplementy sú len dôsledkom toho, že sa zle stravujem. Dá sa to povedať aj o vitamíne C. Ak sa obávate nejakej infekcie, tak krátkodobé užívanie je v poriadku, ale užívanie počas celého roka znižuje schopnosť organizmu to vstrebávať.

Aj 3 suplementy denne nie sú dobrý nápad. Racionálnu stravu by nemali nahradiť suplementy. Nejedzte nezdravé jedlo a nebudete potrebovať suplementy.