Každý rok ďalších 8 až 10 miliárd dlhu: Odborník vysvetľuje, prečo slovenských 60 % nie je ako talianskych 130 %

Slovenský verejný dlh prekročil hranicu 60 % HDP. Hoci viaceré európske krajiny sú podstatne viac zadlžené ako Slovensko,  podľa ekonóma Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) to neznamená, že sme v bezpečí.

Problémom je najmä rýchlosť rastu dlhu, pribúdajúce úroky a nedostatok rezerv na ďalšiu krízu. Ak štát nezmení svoje hospodárenie, do konca tohto desaťročia môže dlh dosiahnuť 75 % HDP.

Slovensko sa zadlžuje tempom 8 až 10 miliárd eur ročne

Ekonóm Martin Šuster v najnovšom blogu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na šesť dôvodov, prečo je súčasný vývoj slovenských verejných financií nebezpečný. Za najväčší problém nepovažuje samotné prekročenie 60-percentnej hranice, ale tempo, akým dlh rastie.

„Najväčší problém je rýchlosť rastu dlhu a teda výška budúceho dlhu, nie až tak jeho dnešná výška,“ vysvetľuje Šuster.

Slovensko má podľa neho nastavené rozpočtové deficity približne na 5 % HDP. To znamená, že štát môže každoročne zvýšiť svoj dlh o ďalších 8 až 10 miliárd eur. Ak sa hospodárenie nezmení, verejný dlh by mohol do konca desaťročia dosiahnuť 75 % HDP a približne v roku 2038 až 100 % HDP. Nejde o nevyhnutný výsledok, ale o varovný scenár pri pokračovaní súčasného nastavenia verejných financií.

Na úrokoch môžeme platiť viac ako 4 miliardy eur

Rastúci dlh prináša ďalší problém. Štát musí čoraz viac peňazí vynakladať na jeho obsluhu. Kým v roku 2021 Slovensko zaplatilo na úrokoch niečo vyše jednej miliardy eur, od roku 2025 už ročné náklady presahujú dve miliardy.

Podľa Šustera môžu približne o štyri roky prekročiť štyri miliardy eur ročne. To predstavuje takmer 11 miliónov eur denne iba na úrokoch. Tieto peniaze neslúžia na splácanie samotnej istiny dlhu. Predstavujú cenu, ktorú štát platí za požičané financie. Čím viac rozpočet zaťažujú úroky, tým menej priestoru zostáva na ostatné verejné výdavky.

Prečo Taliansko zvláda 130-percentný dlh a Slovensko má problém?

Šuster upozorňuje, že jednotlivé ekonomiky nemožno porovnávať iba podľa percenta zadlženia. Taliansko dlhodobo funguje s verejným dlhom presahujúcim 130 % HDP. Slovensko však podľa RRZ nedokáže bezpečne zvládať ani výrazne nižšiu úroveň.

Rozdiel spočíva okrem iného v schopnosti ekonomiky financovať svoje záväzky, dôvere investorov a rozpočtovom hospodárení.

Taliansko podľa Šustera dosahuje s menšími výnimkami primárne rozpočtové prebytky. To znamená, že jeho príjmy pokrývajú výdavky bez započítania úrokov. Slovensko má naopak primárny deficit približne 3 % HDP ročne.

Podľa modelu RRZ predstavuje pri súčasnej úrovni slovenského dlhu približne 12-percentnú pravdepodobnosť neodvrátiteľného defaultu. Ak by Slovensko dosiahlo zadlženie na talianskej úrovni, model odhaduje riziko presahujúce 75 %. Ide o modelové hodnotenie dlhodobého fiškálneho rizika, nie o predpoveď bankrotu v najbližšom období.

Bezpečný dlh by mal byť pod 50 % HDP

Podľa analýzy RRZ fiškálneho priestoru Slovenska sa bezpečná úroveň verejného dlhu nachádza pod hranicou 50 % HDP. Aktuálne zadlženie túto úroveň výrazne prevyšuje.

Rada upozorňuje, že Slovensko už prakticky vyčerpalo rezervy, ktoré by mu umožnili bez výraznejších problémov zvládnuť ďalšiu hospodársku krízu. Počas pandémie štát pomáhal zamestnancom, živnostníkom aj firmám prostredníctvom rôznych podporných opatrení. Pri ďalšej veľkej kríze však môže mať na podobnú pomoc podstatne menej peňazí.

Starnutie obyvateľstva situáciu ešte zhorší

K rastúcemu dlhu sa pridáva ďalšia výzva – demografický vývoj. Slovensku bude postupne ubúdať ľudí v produktívnom veku, ktorí pracujú a odvádzajú dane. Súčasne bude pribúdať seniorov odkázaných na dôchodky, zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Štát tak bude čeliť vyšším výdavkom v období, keď sa jeho schopnosť financovať ich môže oslabovať. Podľa strednodobej prognózy RRZ by verejný dlh bez dodatočných opatrení mohol už v roku 2028 dosiahnuť 70,1 % HDP. Šuster preto upozorňuje, že porovnávanie Slovenska s viac zadlženými krajinami nevystihuje skutočný problém. Rozhodujúce nie je iba to, koľko štát dlhuje dnes, ale či dokáže svoj dlh stabilizovať a zvládnuť aj ďalšie ekonomické otrasy.