Každá desatina percenta bolí: Úrok vyšší o 0,1 % a štát zaplatí 91 miliónov eur navyše

Prečo sa dlh nezvýši okamžite?

Štát má dlh rozložený do dlhopisov s rôznou splatnosťou. Ak sa podmienky na trhu zhoršia, úrok pri už vydaných dlhopisoch s pevnou sadzbou sa spravidla nemení. Drahšie sú predovšetkým nové pôžičky a dlhopisy, ktorými štát nahrádza tie splatné.

Vyššia prirážka sa preto do rozpočtu prenáša postupne. Čím dlhšie pretrváva, tým väčšia časť dlhu sa môže financovať za menej výhodných podmienok.

Dlh 16 700 eur na každého Slováka: Kontrolóri ukázali, kde Slovensko stráca miliardy

Podľa Ministerstva financií SR sú výnosy dlhopisov dôležité aj pri plánovaní nových emisií a riadení štátneho dlhu. Ich výšku pritom ovplyvňuje viacero faktorov vrátane úverového rizika krajiny a likvidity trhu.

Koľko si Slovensko požičalo v posledných mesiacoch?

Pre lepšiu predstavu, prečo aj nepatrné zvýšenie rizikovej prirážky môže stáť štát milióny eur, stačí pohľad na jeho nedávne pôžičky. Slovensko si pravidelne požičiava predajom štátnych dlhopisov investorom. Len počas dvoch septembrových emisií získalo viac ako tri miliardy eur. Pri takýchto objemoch zohráva dôležitú úlohu aj malý rozdiel vo výnose, ktorý investori požadujú.

zdroj: Grafika Startitup

Zdroj: ARDAL

Investori nesledujú iba výšku dlhu

RRZ upozorňuje, že samotná zadlženosť nie je jediným dôvodom rastu rizikovej prirážky. Podstatné je aj to, či investori veria, že krajina dokáže dlh v budúcnosti stabilizovať.

Pri vyššom zadlžení sú citlivejší na pretrvávajúce rozpočtové deficity, slabší hospodársky rast či nejasný plán ozdravovania verejných financií. Výšku prirážok však ovplyvňujú aj globálne finančné podmienky, preto je podľa rady vhodné porovnávať krajiny medzi sebou.

Slovensku pomáha členstvo v eurozóne, ktoré odstraňuje menové riziko. Samo osebe však nezaručuje lacné financovanie. RRZ poukazuje na Slovinsko a Chorvátsko, ktorým sa v posledných rokoch zlepšilo úverové hodnotenie a požičiavajú si lacnejšie ako Slovensko.

Dôvera môže štátu peniaze aj ušetriť

Rovnaký mechanizmus funguje opačne. Ak investori získajú väčšiu dôveru v schopnosť krajiny zvládať svoje záväzky, riziková prirážka môže klesnúť a nové pôžičky tak môžu aj zlacnieť.

RRZ preto zdôrazňuje význam dôveryhodnej konsolidácie a rozpočtových pravidiel. Vo svojej augustovej správe zároveň upozornila, že Slovensko má obmedzený priestor na zvládanie ďalších ekonomických otrasov a zhoršenie verejných financií sa môže prejaviť aj drahším financovaním.

Pointa varovania je jednoduchá: štátny dlh nestojí len toľko, koľko si krajina požičia. Jeho cenu ovplyvňuje aj dôvera tých, ktorí jej peniaze požičiavajú. A pri slovenskom dlhu môže aj nepatrná zmena tejto dôvery znamenať desiatky miliónov eur ročne.