Slovenskí dôchodcovia si môžu prilepšiť až o 117 eur. Poznáme výhľad na 3 najbližšie roky

Slovenskí seniori by si mohli v nasledujúcich troch rokoch výraznejšie polepšiť. Sociálna poisťovňa vo svojom rozpočtovom výhľade počíta s pravidelným zvyšovaním dôchodkov až do roku 2029. Ak sa jej odhady naplnia, človek, ktorý dnes poberá 800 eur mesačne, by mohol o tri roky dostávať takmer 894 eur. Pri tisíceurovej penzii by mesačný príjem vzrástol o viac ako 117 eur, píše portál Peniaze.sk.

Vyššie dôchodky však prinášajú aj otázku, z čoho ich štát zaplatí. Výdavky na dôchodkové poistenie majú v nasledujúcich rokoch stúpnuť o miliardy eur, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku bude podľa demografických prognóz klesať.

Dôchodky majú rásť tri roky po sebe

Podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorý schválila vláda, a v stredu aj poslanci parlamentu, by sa dôchodky mali v roku 2027 zvýšiť o 3,5 %. V roku 2028 poisťovňa predpokladá valorizáciu (proces pravidelného zvyšovania peňažných dávok, pozn. red.) na úrovni 3,2 % a v roku 2029 počíta s rastom o 4,6 %.

Tieto hodnoty však zatiaľ predstavujú iba rozpočtové odhady. Definitívne percentá budú závisieť od vývoja takzvanej dôchodcovskej inflácie, ktorú sleduje Štatistický úrad SR.

Ak sa však prognózy naplnia, dôchodky by sa počas troch rokov zvýšili kumulatívne približne o 11,7 percenta. Jednotlivé percentá sa totiž nesčítavajú jednoducho. Sociálna poisťovňa každý rok vypočíta valorizáciu z aktuálnej výšky dôchodku, ktorá už zahŕňa predchádzajúce zvýšenia.

Napríklad senior so 700-eurovým dôchodkom by v roku 2027 dostával približne 724,50 eura. O rok neskôr by jeho penzia vzrástla na 747,68 eura a v roku 2029 by mohla dosiahnuť približne 782 eur.

Pri dôchodku 1 000 eur by bol rozdiel ešte výraznejší. V roku 2029 by jeho mesačná výška podľa orientačného výpočtu presiahla 1 117 eur. Tabuľka ukazuje orientačný vývoj penzií pri naplnení rozpočtových predpokladov Sociálnej poisťovne.

Dôchodok v roku 2026	Rok 2027 (+3,5 %)	Rok 2028 (+3,2 %)	Rok 2029 (+4,6 %)
400 €	414,00 €	427,25 €	446,90 €
500 €	517,50 €	534,06 €	558,63 €
600 €	621,00 €	640,87 €	670,35 €
700 €	724,50 €	747,68 €	782,07 €
800 €	828,00 €	854,50 €	893,81 €
900 €	931,50 €	961,31 €	1 005,53 €
1 000 €	1 035,00 €	1 068,12 €	1 117,25 €
1 100 €	1 138,50 €	1 174,93 €	1 228,98 €

Skutočné sumy sa môžu líšiť v závislosti od konečnej valorizácie a zákonného zaokrúhľovania. Keďže Sociálna poisťovňa zvyšuje dôchodky percentuálne, ľudia s vyššími penziami získajú viac. Ak by valorizácia v roku 2027 dosiahla predpokladaných 3,5 percenta, senior so 400-eurovým dôchodkom by si mesačne polepšil o 14 eur. Pri tisíceurovej penzii by išlo o 35 eur.

Vyšší dôchodok nemusí znamenať viac peňazí na život

Pravidelnú valorizáciu ovplyvňuje predovšetkým rast cien. Sociálna poisťovňa pri nej vychádza z dôchodcovskej inflácie, ktorá zachytáva zmeny cien tovarov a služieb nakupovaných domácnosťami seniorov.

Pri každoročnom zvyšovaní dôchodkov zohráva úlohu medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov počas prvých deviatich mesiacov predchádzajúceho roka. Valorizácia v roku 2027 tak bude vychádzať z údajov za rok 2026, zatiaľ čo zvýšenie v roku 2029 zohľadní vývoj cien počas roka 2028.

Práve preto vyššia prognóza na rok 2029 nemusí predstavovať výlučne pozitívnu správu. Odhadovaná valorizácia o 4,6 % zároveň naznačuje očakávanie výraznejšieho zdražovania.

Ak dôchodky porastú približne rovnakým tempom ako životné náklady seniorov, vyššia suma na účte automaticky neznamená vyššiu životnú úroveň. Valorizácia má predovšetkým pomáhať zachovávať kúpnu silu penzií.

Vybraté odvody nestačia na financovanie dôchodkov

Na dlhodobé problémy systému upozorňuje aj bývalý minister práce a odborník na odvody Jozef Mihál. V komentári pre Hospodárske noviny poukázal na to, že Sociálna poisťovňa už dnes potrebuje výraznú pomoc zo štátneho rozpočtu.

„V súčasnosti (údaje za rok 2025) Sociálna poisťovňa vyberie na odvodoch na dôchodkové poistenie len približne 65 % prostriedkov potrebných na výplatu dôchodkov vrátane 13. dôchodkov. Vybraté poistné pokrýva financie na výplatu ledva osemmesačných dôchodkov,“ uvádza Mihál.

Situácia sa podľa neho zlepší, ak do výpočtu zahrnieme aj ďalšie zdroje Sociálnej poisťovne. Ani tie však nedokážu pokryť všetky výdavky.

„Ak s prižmúrením očí započítame aj odvody do rezervného fondu solidarity a presuny z takzvaných prebytkových fondov, zistíme, že Sociálna poisťovňa vyberie len niečo cez 80 % prostriedkov potrebných na výplatu dôchodkov. Zvyšných temer 20 % pokrýva masívna dotácia od štátu,“ vysvetľuje.

Mihál uvádza, že štát v roku 2025 prispel na financovanie systému približne 2,5 miliardy eur. Výrazné transfery očakáva Sociálna poisťovňa aj v ďalších rokoch.

V roku 2027 počíta s príspevkom zo štátneho rozpočtu vo výške dvoch miliárd eur. O rok neskôr by mal dosiahnuť 2,25 miliardy eur a v roku 2029 až 2,75 miliardy eur. Štát tak bude musieť na dôchodkový systém vyčleňovať čoraz viac peňazí. Ak jeho celkové príjmy nepostačia na financovanie výdavkov, rastúci deficit môže zvýšiť aj potrebu ďalšieho zadlžovania.

Do roku 2040 môže Slovensko prísť o 300-tisíc ľudí v produktívnom veku

Kým aktuálni dôchodcovia môžu v najbližších rokoch očakávať pravidelné zvyšovanie penzií, budúcnosť systému komplikuje demografický vývoj.

„Demografická prognóza hovorí, že do roku 2040 na Slovensku ubudne oproti roku 2026 približne 300-tisíc ľudí v produktívnom veku a naopak pribudne vyše 200-tisíc ľudí v dôchodkovom veku,“ konštatuje Mihál. Slovenské firmy nie sú pripravené na generačnú výmenu pracovnej sily. Podľa manažéra so zameraním na trh práce a vzdelávanie Martina Menšíka sa generačná výmena vôbec nemusí uskutočniť.

„Na trhu práce nám dnes veľmi chýbajú aktívni tridsiatnici a nemáme ich kým nahradiť, čiže táto výmena tam vôbec nebude. Skôr musíme nájsť riešenie, ako generačnú výmenu v tomto momente oddialiť. Potrebujeme predĺžiť a využiť potenciál ľudí, ktorých vo firmách máme, aby mohli prácu vykonávať dlhšie,“ objasnil pre Startitup.

V praxi to znamená, že na rastúci počet dôchodcov bude pripadať menej ľudí v produktívnom veku. Práve odvody pracujúcich pritom predstavujú jeden z hlavných zdrojov financovania dôchodkov.

Od roku 2023 sa spomalil rast aktuálnej dôchodkovej hodnoty, čo by podľa uvedených odhadov mohlo viesť k tomu, že dôchodky priznávané v roku 2040 budú približne o 4 % nižšie, ako by boli bez tejto zmeny.

Osobitnú úlohu zohráva aj druhý dôchodkový pilier. Sporiteľom sa dôchodok z prvého piliera primerane kráti, zároveň však môžu čerpať dôchodkové dávky zo svojich úspor v druhom pilieri.