Vznikol, aby zachránil dôchodky: V niektorých krajinách druhý pilier znárodnili, Slovensko čaká takýto scenár

Slovensko starne, dôchodcov pribúda a pracujúcich, ktorí na ich penzie prispievajú, je čoraz menej. Odborníci sa zhodujú, že štátny dôchodkový systém bude v najbližších desaťročiach čeliť čoraz väčšiemu tlaku. Pre budúce generácie to môže znamenať nielen neskorší odchod do dôchodku, ale aj nižšie penzie v porovnaní s ich posledným príjmom. Aj preto sa čoraz viac hovorí o druhom pilieri.

Mnohí Slováci však stále presne nevedia, ako funguje, kam smerujú ich peniaze, kto ich vlastní alebo či sa k nim štát môže v budúcnosti dostať. Otázky vyvolávajú aj časté zmeny pravidiel, ktoré politici počas rokov prijímali.

O tom, ako druhý pilier funguje, aké chyby robia sporitelia najčastejšie a či sa na peniaze odložené na dôchodok môžeme skutočne spoľahnúť, sme sa zhovárali s Marekom Nemkym, finančným analytikom spoločnosti ProRate. V rozhovore vysvetľuje aj to, prečo podľa neho samotný štátny dôchodok väčšine ľudí v budúcnosti stačiť nebude a čo môže každý urobiť pre to, aby si zabezpečil dôstojnú životnú úroveň aj po skončení pracovného života.

• Ako funguje druhý pilier na Slovensku?
• Môže štát naše peniaze znárodniť?
• Koľko peňazí dostaneme z druhého piliera?
• Dá sa z druhého piliera dobrovoľne vystúpiť?

Mnohí ľudia si stále nie sú istí, čo je to vlastne druhý pilier. Ako by ste ho jednoducho vysvetlili niekomu, kto o ňom doteraz veľa nepočul?

Predstavte si to takto: každý mesiac si z výplaty odložíte určité percento – v súčasnosti 4 % z hrubej mzdy – a tieto peniaze sa namiesto bežného sporenia investujú na finančných trhoch.

V podstate tak meníte svoj pracovný kapitál (teda schopnosť zarábať vlastnou prácou, ktorá časom slabne a raz úplne zanikne) za finančný kapitál – peniaze, ktoré naopak s postupom času naberajú na hodnote, ak sú dobre investované.

Zmyslom je jednoduchý princíp: keď raz prídete do veku, kedy už pracovať nebudete môcť alebo nebudete chcieť, váš pracovný kapitál klesne prakticky na nulu. Práve vtedy nastupuje ten finančný kapitál, ktorý ste si medzičasom vybudovali – a slúži na pokrytie vašich bežných nákladov namiesto výplaty.

Druhý pilier je preto takzvaný kapitalizačný systém – na rozdiel od klasického dôchodku od štátu tu totiž nejde o žiadny „spoločný účet“, ale o reálne investované peniaze na vašom osobnom účte. Keď sa dožijete dôchodkového veku, budete si môcť vybrať, či si tieto peniaze necháte vyplatiť naraz, alebo si zvolíte pravidelný mesačný príjem formou doživotnej renty.

Kto môže byť v druhom pilieri? Je vstup povinný alebo dobrovoľný a kto rozhoduje o tom, či doň človek vstúpi?

Druhý pilier je vo svojej podstate dobrovoľný. Pre ľudí, ktorí dnes vstupujú na trh práce úplne prvýkrát, je vstup automatický. Znamená to, že hneď od prvej výplaty sa časť ich zárobku bez ich zásahu začne investovať prostredníctvom dôchodkových fondov.

Netreba sa toho báť – rozhodnutie nie je definitívne. Každý má právo do dvoch rokov od vstupu sa rozhodnúť, či v systéme zostane, alebo z neho vystúpi.

Do druhého piliera sa dnes dá vstúpiť najneskôr do 40 rokov – dobrovoľne si ho môže založiť aj človek, ktorý momentálne nepracuje. V tom prípade však bude jeho pravidelný príspevok nulový, keďže sa odvíja od odvodov do Sociálnej poisťovne.

Prečo práve 40 rokov? Táto hranica nie je náhodná – ide o poistno-matematický parameter. Po štyridsiatke by sporiteľ do dôchodku už nemal dostatočne dlhý čas na to, aby si na svojom účte naakumuloval kapitál, ktorý by reálne vykompenzoval to, o čo by inak (v podobe vyšších odvodov) prispel do prvého piliera. Vstup v neskoršom veku by ho teda mohol z dlhodobého hľadiska skôr poškodiť, ako mu pomôcť.

Koľko peňazí smeruje do druhého piliera? Odkiaľ tieto peniaze prichádzajú a ako znižujú odvody do prvého piliera?

Aby sme tomu rozumeli, musíme sa vrátiť na začiatok a povedať si, prečo druhý pilier vôbec vznikol.

Historicky fungoval na Slovensku len jeden, takzvaný priebežný systém. Funguje jednoducho: pracujúci odvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, z ktorých sa mesačne vyplácajú dôchodky súčasným dôchodcom. Výmenou dostávajú prísľub štátu, že keď sami raz dosiahnu dôchodkový vek, postará sa o nich zase ďalšia generácia pracujúcich.

Problém je, že tento systém funguje spoľahlivo len vtedy, keď je medzi počtom pracujúcich a počtom dôchodcov zdravý pomer. Ak je pracujúcich výrazne menej ako poberateľov dôchodkov, systém sa dostáva pod tlak – presne to sa dnes na Slovensku deje.

Nevieš z neho vystúpiť: Tvoje peniaze z odvodov sa pripisujú priamo na účet dôchodcu, takto funguje prvý pilier

Preto vznikol druhý pilier ako doplnok: časť peňazí, ktoré by inak celé smerovali do Sociálnej poisťovne, sa namiesto toho investuje na finančných trhoch. Tieto prostriedky sa pre každého sporiteľa postupne naakumulujú a v dôchodku mu poslúžia ako príjem navyše popri klasickom štátnom dôchodku.

Ako presne sa peniaze delia? Z celkových 18 % odvodov na dôchodkové poistenie dnes putuje 4 % z hrubej mzdy na osobný účet v druhom pilieri, zatiaľ čo zvyšných 14 % ostáva v prvom pilieri. Ak zamestnanec v druhom pilieri nie je, celých 18 % ide do prvého piliera.

Táto štvorpercentná sadzba však nie je nemenná – naopak, patrí medzi najčastejšie prestavované parametre celého systému. Pri vzniku druhého piliera sa počítalo s oveľa štedrejším delením na polovicu, teda na 9 % a 9 %. Realita sa napokon uberala iným smerom: sadzba postupne klesala, v rokoch 2022 a 2023 dočasne stúpla až na 5,5 %, no od roku 2024 je opäť na pôvodných 4 %, na ktorých zostáva aj dnes.

zdroj: AI

Do čoho investujú dôchodkové správcovské spoločnosti alokované finančné prostriedky a ako si môže sporiteľ vybrať fond?

Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) majú zo zákona povinnosť ponúkať minimálne dva typy fondov:

• dlhopisový garantovaný fond – konzervatívnejší, s nižším, ale istejším výnosom,
• indexový negarantovaný fond – rizikovejší, ale dlhodobo výnosnejší.

Okrem toho môžu po schválení Národnou bankou Slovenska vytvárať aj ďalšie druhy fondov. Popri indexových existujú napríklad aj zmiešané fondy (kombinujú akcie a dlhopisy) alebo aktívne spravované akciové fondy, kde o zložení portfólia priebežne rozhoduje portfólio manažér. V niektorých fondoch sa dnes dá nájsť aj menšia časť alternatívnych investícií, napríklad do nehnuteľností.

Najpopulárnejšie sú v súčasnosti jednoznačne indexové negarantované fondy – tie kopírujú vývoj vybraného svetového akciového indexu, najčastejšie MSCI World. Zjednodušene povedané: vaše peniaze sú tak rozložené do balíka akcií stoviek najväčších svetových firiem naraz.

Sporiteľ si môže fond a jeho pomer do určitej miery vybrať sám. Ak si sám nič nezvolí, uplatní sa takzvaná predvolená investičná stratégia – zákonom daný pomer medzi indexovým a dlhopisovým fondom, ktorý sa mení podľa veku (mladší sporitelia majú viac v akciách, s blížiacim sa dôchodkom sa časť majetku postupne presúva do bezpečnejších dlhopisov).

V praxi dnes leží väčšina úspor v druhom pilieri práve v akciových indexových fondoch – peniaze väčšiny sporiteľov sú tak naviazané na vývoj globálnych akciových trhov.

Komu peniaze v druhom pilieri skutočne patria? Môže ich človek zdediť alebo ich po smrti sporiteľa získa späť štát?

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika