Tlak na hypotéky, drahší benzín aj vyššie splátky? „Čakať na zlacnenie je stávka, nie plán,“ varuje odborník

Drahšie hypotéky, slabšie euro či horšie výsledky investícií? Aj takéto dôsledky môže nepriamo pocítiť Slovensko po poslednom zásadnom rozhodnutí americkej centrálnej banky. Fed po viac ako troch rokoch prvýkrát zvýšil úrokové sadzby a zároveň naznačil, že sprísňovanie menovej politiky sa ešte nemuselo skončiť.

Pre bežného Slováka sa môže zdať rozhodnutie centrálnej banky vzdialenej tisíce kilometrov od Slovenska ako nepodstatné. Opak je pravdou. Vyššie americké úroky môžu posilniť dolár voči euru, rozhýbať akciové trhy a predražiť tovary či suroviny obchodované v dolároch. Nepriamy tlak môže vzniknúť aj na európske úrokové sadzby.

Čo teda môže nasledovať? „Prvý príde kurz, a to do niekoľkých minút,“ vysvetľuje finančný analytik Richard Kováč. Ďalšie dôsledky môžu Slováci pocítiť pri investíciách, cenách dovážaného tovaru a v dlhšom horizonte aj na trhu s bývaním. Analytik zároveň upozorňuje ľudí, ktorým sa končí fixácia hypotéky: čakať na výrazné zlacnenie je podľa neho skôr stávka než plán.

Fed po viac ako troch rokoch zvýšil úrokové sadzby

Americká centrálna banka urobila krok, ktorý finančné trhy očakávali, no zároveň predstavuje výrazný obrat v jej menovej politike. Federálny rezervný systém (Fed) v stredu 16. septembra zvýšil základnú úrokovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu. Cieľové pásmo sa tak posunulo z 3,50 až 3,75 % na 3,75 až 4 %.

Ide o prvé zvýšenie amerických úrokových sadzieb od júla 2023. Za rozhodnutie hlasovalo všetkých 12 členov menového výboru Fedu.

Fed svoje rozhodnutie vysvetľuje najmä vývojom cien. Americká ekonomika podľa centrálnej banky naďalej rastie solídnym tempom, spotreba zostáva odolná, investície sú silné a nezamestnanosť sa výraznejšie nemení. Inflácia však zostáva zvýšená.

Fed preto zvýšením sadzieb sleduje rýchlejší návrat inflácie k svojmu 2-percentnému cieľu.

Nové ekonomické prognózy zároveň ukazujú, že boj s rastom cien sa ešte neskončil. Fed pre rok 2026 očakáva PCE infláciu na úrovni 3,7 %, kým ešte v júni počítal s 3,6 %. Jadrovú PCE infláciu odhaduje na 3,4 %. K hranici 2 % by sa podľa mediánovej prognózy mala celková inflácia dostať v roku 2029.

Stredajším rozhodnutím sa sprísňovanie menovej politiky nemusí skončiť. Nové projekcie členov Fedu ukazujú, že medián očakávanej sadzby na konci roka 2026 dosahuje 4,1 %. To zodpovedá možnosti ešte jedného zvýšenia sadzieb o štvrť percentuálneho bodu.

Šéf Fedu Kevin Warsh zároveň zdôraznil, že posledné údaje ho zatiaľ nepresvedčili o výraznom zlepšení základného inflačného trendu. Fed tak dal trhom signál, že vyššie úroky nemusia byť iba krátkodobou epizódou.