Každý štvrtý dôchodca na Slovensku pracuje: Musia zarábať, aby prežili

Dôchodok by mal byť pre človeka obdobím zaslúženého odpočinku po niekoľkých desaťročiach práce. Čas, keď si môžeš konečne užívať voľno, venovať sa svojim záľubám a tráviť viac času s rodinou. Pre mnohých Slovákov je to však len ideálna predstava, ktorá neskôr narazí  na tvrdú ekonomickú realitu.

Rozdiel medzi pracovným príjmom a štátnym dôchodkom je často taký výrazný, že seniorom nezostáva nič iné, než pokračovať v práci aj v dôchodkovom veku. Podľa najnovších údajov Eurostatu až 24,7 % slovenských dôchodcov pokračuje v pracovnej činnosti aj po odchode na penziu. V prepočte je to vlastne každý štvrtý Slovák. 

Sme vysoko nad priemerom EÚ

Až 18,3 % slovenských seniorov pokračuje v práci bez zmeny aj po odchode do dôchodku a ďalších 6,4 % pracuje v upravenom režime. Celkovo si tak privyrába 24,7 % dôchodcov, čo výrazne prevyšuje európsky priemer, ktorý sa pohybuje na úrovni 13 %.

Napriek tomu stále zaostávame za pobaltskými krajinami, kde pracovná aktivita dôchodcov dosahuje rekordné hodnoty – v Estónsku pracuje neuveriteľných 54,9 % seniorov, v Lotyšsku 44,2 % a v Litve 43,7 %.

Zaujímavé je, že na Slovensku odchádzame do dôchodku relatívne skoro – muži v priemere vo veku 60,5 roka a ženy ešte skôr, vo veku 59,7 roka. V rámci Európskej únie patríme k najmladším penzistom, priemer Únie je o 1,3 roka vyšší. Pre porovnanie, v Dánsku a na Islande pracujú ľudia bežne až do 65 rokov.

Peniaze áno, radosť z práce nie

Prečo slovenský senior pokračuje v práci? Odpoveď je jednoduchá a nie príliš povzbudivá – pre peniaze. Podľa dát zo správy spoločnosti Portu až 30,3 % pracujúcich dôchodcov na Slovensku považuje prácu za finančnú nevyhnutnosť a pre 31 % je finančne atraktívna. Len 20,4 % uvádza, že ich práca baví a chcú zostať produktívni.

„Ide o tretie najnižšie číslo v EÚ. Priemer Únie je na úrovni vyše 36 %, v Nórsku či Dánsku je to dokonca viac ako 60 %, v susednom Česku vyše 49 %. Aj to potvrdzuje fakt, že veľká časť slovenských dôchodcov sa snaží vyhnúť výraznejšiemu prepadu životnej úrovne, ktorá by ich na penzii čakala. A to aj vtedy, ak ich práca samotná nebaví a prednosť by dali oddychu,“ vysvetľuje Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

Inými slovami, väčšina slovenských seniorov nepracuje preto, že by chceli, ale preto, že musia. Bez dodatočného príjmu by zažili výrazný prepad životnej úrovne.

Hromadné prepúšťania a slabá ekonomika: NBS hlási najväčší nárast nezamestnanosti od pandémie

Na dôchodok začíname myslieť neskoro

Priemerný Slovák začína myslieť na finančné zabezpečenie dôchodku príliš neskoro. Podľa dát Portu si muži zakladajú dôchodkové účty v priemere vo veku 37 rokov, ženy ešte neskôr – až v štyridsiatke. Mladí ľudia vo veku 18 až 26 rokov tvoria len 11 % majiteľov dôchodkových účtov.

„Čas, keď začneme s odkladaním, je pritom dôležitý,“ upozorňuje Malina. Rozdiel medzi priemernou čistou mzdou (1 250 eur) a priemerným dôchodkom (700 eur) je približne 550 eur mesačne. „Na vyplácanie renty 550 eur mesačne po dobu 15 rokov je potrebné ušetriť približne 58 000 eur. Ak s tým niekto začne v 40-ke a do penzie chce odísť v 60-ke, na odkladanie peňazí má 20 rokov.“

Ak začneš s investovaním vo veku 30 rokov, stačí ti odkladať si približne 39 eur mesačne. Ak však začneš až v 40-ke, potrebná suma stúpne na 98 eur mesačne (pri predpoklade 8-percentného ročného zhodnotenia). Tento rozdiel jasne ukazuje, aké dôležité je začať myslieť na dôchodok v dostatočnom predstihu.

Podľa výpočtov investičnej platformy Finax si 30-ročný človek potrebuje mesačne odkladať 62 eur, aby si do dôchodku vytvoril úspory na úrovni približne 130 000 eur. Tie mu v kombinácii so štátnym dôchodkom zabezpečia pohodlnú starobu. Ak však s investovaním začneš až v 40-ke, mesačná suma pri rovnakom želanom výsledku stúpne na 112 eur.

Finax pritom počas produktívneho veku odporúča investovať do 100-percentného akciového portfólia a po odchode do dôchodku prejsť na pomer 60 % akcií a 40 % dlhopisov. Vďaka zloženému úročeniu tak môžeš z úspor čerpať vyšší obnos, ako si reálne odložíš.

Ako sa pripraviť na dôchodok

Prieskumy ukazujú, že až 67,7 % Slovákov by chcelo pracovať maximálne do šesťdesiatky, no len 14 % opýtaných verí, že im na dôstojný život bude stačiť štátny dôchodok. Bez vlastných úspor a investícií je táto predstava pre väčšinu ľudí nereálna.

Ak nechceš patriť medzi tých, ktorí musia pracovať aj na dôchodku z finančnej nutnosti, začni investovať čo skôr. Aj malá pravidelne investovaná suma môže vďaka zloženému úročeniu za 30 rokov priniesť významný kapitál. Nezabudni však zohľadniť aj infláciu a postupne zvyšovať investovanú sumu, ideálne po každom zvýšení platu.

Vďaka včasnému plánovaniu si môžeš zabezpečiť dôchodok, počas ktorého budeš pracovať len ak budeš chcieť, nie preto, že budeš musieť.

Dôchodky od januára stúpnu

Ako sme ťa informovali, od 1. januára 2026 sa všetky typy dôchodkov zvýšia o 3,7 %. Valorizácia sa dotkne starobných, predčasných, invalidných aj pozostalostných penzií a reaguje na vývoj dôchodcovskej inflácie za prvých deväť mesiacov roka.

Výška zvýšenia závisí od sumy aktuálneho dôchodku:

Priemerný starobný dôchodok (703 eur) sa zvýši o približne 26 eur mesačne. O zvýšenie netreba žiadať – Sociálna poisťovňa upraví výšku dôchodku automaticky a zašle písomné rozhodnutie o novej sume.

Výnimkou sú poberatelia minimálneho dôchodku. U nich sa zvýšenie počíta len zo zásluhovej (pôvodne priznanej) sumy, nie z doplatku na minimálnu penziu.

Odborníci však upozorňujú, že skutočný prínos valorizácie môže ovplyvniť vývoj cien energií. Analytik Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje na to, že vláda zatiaľ nezverejnila vyhlášku o dotáciách na energie pre budúci rok. Ak by tieto dotácie skončili, náklady na kúrenie a plyn by mohli výrazne narásť, čím by sa reálny efekt zvýšenia dôchodkov pre seniorov znížil.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska