Klimatická kríza ohrozuje cez 2 miliardy životov: Deti z krajín zodpovedných len za 9 % emisií budú trpieť najviac

  • Nedostatok pitnej vody, choroby, záplavy, horúčavy či znečistené prostredie ohrozujú čoraz viac detí
  • UNICEF vydal správu, kde varuje, že práve deti sú najzraniteľnejšie a klimatická kríza ma na nich najväčší dopad
  • Najviac ohrozené sú pritom deti žijúce v krajinách, ktoré až toľko emisií neprodukujú
Afrika
Unsplash/Nathaniel Tetteh, Seth Doyle
  • Nedostatok pitnej vody, choroby, záplavy, horúčavy či znečistené prostredie ohrozujú čoraz viac detí
  • UNICEF vydal správu, kde varuje, že práve deti sú najzraniteľnejšie a klimatická kríza ma na nich najväčší dopad
  • Najviac ohrozené sú pritom deti žijúce v krajinách, ktoré až toľko emisií neprodukujú

Viac ako 2,2 miliardy detí po celom svete je vystavená extrémnemu riziku, ktoré spôsobila klimatická kríza, informuje najnovšia správa UNICEF. Klimatickú krízu označujú ako krízu práv dieťaťa, keďže tie sú mnohokrát citlivejšie na znečistené prostredie, extrémne výkyvy počasia či nedostatok vody.

Unicef informuje, že najviac ohrozené sú deti v Stredoafrickej republike, Čade, Nigérii, Guinei a Guinei-Bissau. Až stovky miliónov detí sú vystavené život ohrozujúcim javom spôsobených zmenou klímy, ako záplavy na pobreží, riečne záplavy, cyklóny, nové tropické choroby, intoxikácia olovom, vysoké horúčavy a nedostatok vody. Až jedna miliarda detí je pritom na živote ohrozená znečisteným životným prostredí. Mnoho detí tiež žije v prostredí, kde sa tieto prírodné katastrofy prelínajú.

Zasiahnuté budú všetky deti

„Po prvýkrát máme kompletný obraz o tom, kde a ako sú deti citlivé na zmenu klímy, a tento obraz je takmer nepredstaviteľne hrozný. Klimatické a environmentálne zmeny podkopávajú celé spektrum práv detí, od prístupu k čistému vzduchu, potravinám a bezpečnej vode, vzdelaniu, bývaniu, slobode či dokonca aj ich práva na prežitie. Prakticky nebude žiadne dieťa, ktoré by to neovplyvnilo, “ uviedla v tlačovej správe Henrietta Foreová, výkonná riaditeľka UNICEF.

Najviac ohrozené by pritom mali byť deti v krajinách, ktoré až toľko skleníkových plynov neprodukujú. Podľa správy 33 najviac zasiahnutých krajín klimatickou krízou vypúšťa iba 9-percent globálnych emisií CO2.

„Klimatické zmeny sú výrazne nerovnomerné. Aj keď žiadne dieťa nie je zodpovedné za rastúce globálne teploty, zaplatí najvyššie náklady. Deti z najmenej zodpovedných krajín budú trpieť zo všetkého najviac,“ povedala Foreová.

„Ale stále je čas konať. Zlepšenie prístupu detí k základným službám, akými sú voda a hygiena, zdravie a vzdelanie, môže výrazne zvýšiť ich schopnosť prežiť tieto klimatické riziká. UNICEF nalieha na vlády a podniky, aby počúvali deti a uprednostňovali opatrenia, ktoré ich chránia pred zmenami, a zároveň urýchlili prácu na dramatickom znížení emisií skleníkových plynov.“

Mala by sa podľa tebá vláda zaoberať riešením klimatických otázok?

Deti potrebujú viac vody, jedla

Správa tiež pripomína, že práve deti sú tie, ktoré vyžadujú viac jedla a vody v prepočte na telesnú hmotnosť.  Horšie prežívajú extrémne poveternostné podmienky, sú háklivejšie na chemikálie, zmeny teploty a choroby.

UNICEF zároveň vyzval vlády, podniky a znečisťovateľov, aby okrem zníženia skleníkových plynov prispeli aj na ochranu detí pred zmenou klímy lepším vybudovaním hygienických , zdravotníckych a vzdelávacích služieb.

Vyžadujú tiež, aby všetkým deťom bolo poskytnuté adekvátne klimatické vzdelanie, aby sa podieľali na všetkých národných regionálnych a medzinárodných rokovaniach o rozhodovaní klíme. Zároveň apelujú, aby zotavenie z pandémie prebehlo ekologicky, nízkouhlíkovo na inkluzíve.

Zdroj: UNICEF

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie