KOMENTÁR Martina Hojsíka: Dotujeme utrpenie a klimatickú krízu

Autor je poslanec Európskeho parlamentu a podpredseda Progresívneho Slovenska.

To, že so zmenou klímy a prichádzajúcou krízou musíme niečo robiť, je už pomerne široko akceptovaný fakt. Žiaľ, realita ukazuje, že zatiaľ čo v rovine slov a vyhlásení ako takú zhodu máme, v rovine skutkov to už tak ružové nie je. A v biznise so živočíšnou výrobou to je vlastne úplne naopak.  

Ako uvádza organizácia Friends of Earth Europe vo svojej novej štúdii Meat Atlas, dvadsať najväčších spoločností vyrábajúcich mliečne a mäsové výrobky je zodpovedných za produkciu väčšieho množstva skleníkových plynov ako Nemecko, Veľká Británia, či Francúzsko. 

Skutočne znepokojivé je, že práve tieto spoločnosti na svoje financovanie dostávajú dotácie vo výške mnohých miliárd dolárov. Medzi rokmi 2015 a 2020 tieto nadnárodné koncerny získali viac ako 478 miliárd dolárov od rôznych investičných firiem, bánk a penzijných fondov najmä zo Severnej Ameriky a Európy. V čase, keď už väčšina obyvateľov tejto planéty čelí nejakým spôsobom následkom klimatickej zmeny, stámiliardy tečú do priemyslu, ktorý problém len a len zhoršuje. 

Živočíšna výroba zodpovedá za 14,5 % svetových emisií skleníkových plynov. Až tri štvrtiny poľnohospodárskej pôdy na svete sú využívané na chov zvierat alebo pestovanie plodín na ich kŕmenie. Sme svedkami toho, ako veľké firmy odkupujú menšie, čím celú situáciu ešte viac zhoršuju, kedže obmedzujú konkurenciu a z trhu tak vytláčajú farmárov a farmárky zameraných na lokálnu a udržateľnú produkciu.

Veľmi dobre vieme, že intenzívny chov zvierat ničí našu prírodu, zvieratá v ňom trpia a dokonca ohrozuje zdravie ľudí, ktorí bývajú v blízkosti týchto chovných tovární. Napriek tomu s tým nič nerobíme. Práve naopak.

Len nedávno slovenské Ministerstvo životného prostredia odsúhlasilo výstavbu megafarmy v meste Kolárovo, ktorú bude realizovať dánsky investor. Ten má plán v novej megafarme odchovať až 64-tisíc ošípaných ročne.

Akú neprimeranú záťaž na životné prostredie bude táto farma predstavovať, si môžeme predstaviť, keď sa pozrieme na ročnú produkciu hnojovice, ktorú ministerstvo očakáva v objeme 29 940 metrov kubických. Toto množstvo by na výšku jeden meter zaplavilo 5 futbalových štadiónov.

Namiesto potrebných riešení len zhoršujeme súčasnú situáciu. Potravinová sebestačnosť sa nesmie riešiť výstavbou megaprevádzok intenzívneho chovu, ale prostredníctvom podpory menších a stredných farmárov a farmáriek a extenzívneho, prírode blízkeho chovu. 

Situáciu potrebujeme zmeniť, pretože pri súčasnej úrovni finančnej podpory a rastu sa celosvetová produkcia mäsa môže do roku 2029 zvýšiť o ďalších 40 miliónov ton. Celková produkcia mäsa by tak dosiahla neuveriteľných 366 miliónov ton mäsa ročne. 

Riešenie je dvojaké. My, ľudia vo vyspelom svete, potrebujeme znížiť svoju spotrebu mäsa (a ak ho už kupujeme, treba si vyberať to z prírode a zvieratám blízkeho chovu). A súčasne potrebujeme, aby vlády prestali podporovať intenzívny chov a začali podporovať ten, ktorý je lokálny, udržateľný a humánny.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.