KOMENTÁR Moniky Jakabovej: Politické body, finančný zisk a zahranično-politické záujmy. To sú motory dezinformácií na Slovensku

Autorka je analytička projektu Infosecurity.sk.

Podľa výskumu realizovaného slovenskou mimovládnou organizáciou GLOBSEC sú Slováci najviac konšpiračným národom v regióne strednej a východnej Európy. Dôvodov, prečo sa scéna alternatívnych vysvetlení na Slovensku tak rozrastá, je hneď niekoľko.

Dezinformácie sú na Slovensku ako doma. Prečo?

Podľa niektorých vedcov môže za dôveru Slovákov v nepravdivé informácie čiastočne aj ich historická pamäť. V čase cenzúry ľudia spochybňovali oficiálne informácie a naučili sa spoliehať na fámy. Okrem toho, dnes vo vzdelávacích osnovách chýba silnejší dôraz na vedenie žiakov ku kritickému mysleniu.

Ďalšie názory tvrdia, že k líderstvu medzi konšpirátormi v regióne Slovákom dopomáha aj slovenská mentalita (tzv. „spochybňuj všetko“). Bez vetra sa však ani lístok nepohne. 

Domáca dezinformačná scéna expanduje a poháňajú ju predovšetkým tri „hlavné motory“ – politický, finančný a zahraničný.

Pre preferencie čokoľvek

Podľa prieskumu GLOBSEC-u, o ktorom písal Eduworld.sk, každý druhý Slovák, presnejšie až 56 % obyvateľstva, verí konšpiračným teóriám. Tento počet zároveň predstavuje zhruba tretinu oprávnených voličov.

Podľa odhadov experta na informačnú bezpečnosť Tomáša Kriššáka sa viac ako polovica slovenských politikov a strán pokúša zabodovať u ľudí, ktorí zdieľajú konšpiračný svetonázor. 

Mnoho politikov pochopilo, že emočne podfarbené výmysly vzbudzujúce strach, odpor či nenávisť, dokážu zaujať potenciálnych voličov.

Ako sme už viackrát informovali, na Slovensku sa konšpirácie a falošné správy stali nástrojom na budovanie fanúšikovskej základne u dezinformátorov, akými sú Blaha, Kotleba, Uhrík, Mazurek, Danko či Harabin.

Peniaze hýbu (aj dezinformačným) svetom

Ak nejde o politické záujmy, veľkou motiváciou pre šírenie klamstiev sú príjmy generované reklamami na web stránkach. 

Povaha dezinformačných správ je často nenávistná či naháňajúca strach. Ľudia sú zvedaví a riadia sa emóciami, ktoré nimi rezonujú. Preto klikajú na zveličený a zmanipulovaný obsah.

Reklamy z týchto stránok predstavujú skutočný biznis a peniaze z nich prúdia do vreciek dezinformátorov. O tom, koľko zarábajú slovenské dezinformačné weby, sme nedávno informovali na základe analýzy Ministerstva obrany SR.

Falošné správy ako nástroj rozširovania zahraničnej sféry vplyvu

Ďalším motorom šírenia dezinformácií môže byť motivácia istého zahraničného aktéra presadiť svoje záujmy v krajine. Väčšinou dochádza k snahám o zasievanie nedôvery a podkopávanie kredibility štátnych inštitúcií.

Sociálne siete sa v tomto ohľade ukazujú ako veľmi efektívny nástroj. Ako príklad nám môže slúžiť správa z obdobia prvej vlny pandémie. V tom čase sa na slovenskom Facebooku virálne šírila dezinformácia, podľa ktorej Poľsko nedovolilo ruským lietadlám preletieť svojím vzdušným priestorom pri preprave pomoci do Talianska. 

Podľa Kriššáka to bola nepravda s cieľom oslabiť väzby medzi krajinami EÚ a „posilniť falošné príbehy o mesiášskej úlohe Ruska.“

Napriek jednoduchosti využívania sociálnych sietí na dezinformačné kampane, zahraničné subjekty častokrát hľadajú spojenca priamo v krajine. 

V roku 2018 sa preukázalo prepojenie redaktora webu Hlavne správy, jedného z najčítanejších dezinformačných webov na Slovensku, na moskovskú štátnu agentúru. Išlo o Jevgenija Paľceva, ktorý sa však až do tohto incidentu prezentoval pod pseudonymom Eugen Rusnák.

Šéfredaktor ďalšieho známeho konšpiračného webu Zem a Vek, Tibor Rostas, bol v minulosti odhalený pri pokuse o nadviazanie „podstatne užšej spolupráce“ s Ruskou federáciou. Unikla nahrávka, ako Rostas sa pýta ruského veľvyslanca v SR „či by bol záujem podporovať na Slovensku osoby či médiá“.

Aj Ministerstvo vnútra SR už dávnejšie priznalo, že Slovensko sa ocitlo v hľadáčiku informačného pôsobenia Ruskej federácie. Práve dezinformačné weby sa stali kolieskami moskovského aparátu na spochybňovanie hodnotového zakotvenia Slovenska, šírenie proruských naratívov a snahy o rozdelenie Európy.

Pandémia hrá konšpiráciám do karát

Koronavírus, vládne opatrenia a očkovanie sú v súčasnosti bezpochyby najrezonujúcejšie témy u všetkých dezinformačných subjektov. Podľa prieskumov GLOBSEC-u takmer tretina obyvateľov Slovenska dôveruje rôznym konšpiračným teóriám, ktoré súvisia s koronavírusom.

Ukazuje sa, že pandémia a neistota s ňou spojená trend šírenia dezinformácií a konšpirácií značne posilnila. Silný je najmä stúpajúci fenomén rastúcej nedôvery v slovenské verejné inštitúcie.

V roku 2020 si v priemere 36 % Slovákov myslelo, že oficiálne údaje o ľuďoch nakazených ochorením COVID-19 sú nadsadené a úrady klamú. Podiel Slovákov spochybňujúcich údaje súvisiace s pandémiou sa od jesene 2020 do jari tohto roku zvýšil o 10 %, a tak v roku 2021 predstavoval už 46 %.

Šíreniu dezinformácií dopomáha silná základňa webov a stránok

Okrem spomínaných faktorov je jedným z dôvodov, prečo sa u nás dezinformáciám tak darí, aj obrovský počet webových platforiem zameraných na ich propagovanie. 

V roku 2018 bolo v česko-slovenskom online priestore 120 webových stránok, ktoré zdieľali nepravdivé informácie. Dnes je ich viac ako 200. Okrem počtu narástla aj ich návštevnosť, a to o niekoľko desiatok percent.

Jazyková príbuznosť umožňuje Slovákom a Čechom vzájomne sa inšpirovať na portáloch oboch krajín. 

Prepojenosť česko-slovenskej dezinformačnej scény dokazuje aj popularita českého webu Sputnik medzi Slovákmi. Tí tvoria až 40 % návštevníkov tohto webu, ktorý funguje ako hlavný kanál ruskej propagandy v Česku. 

Slováci tak nečelia konšpiračným teóriám a dezinformáciám len z domácich zdrojov, ale sú nimi konfrontovaní aj zo zahraničia.

Zo sociálnych sietí najviac rezonuje Facebook, kde sa nachádza približne viac ako 2-tisíc slovenských skupín zameraných na klamstvá a hoaxy. Facebook sa snaží takéto stránky blokovať, no moderovanie obsahu nie je ani zďaleka dostatočné. 

Výskum z februára 2021 dokázal, že na slovenskom Facebooku sa dezinformácie šíria až štyrikrát rýchlejšie ako pravdivé informácie.

Situácia sa tak vymyká spod kontroly a čoraz viac ľudí si uvedomuje potrebu prísnejšej regulácie sociálnych sietí. Celkovo až 71 % Slovákov podporuje iniciatívu, ktorá by do online prostredia vniesla prísnejšie pravidlá.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.