KOMENTÁR Viery Žúborovej: Vládnu nám bojovníci proti slušným ľuďom

kollár protest študenti
TASR/Jakub Kotian

Autorka je politologička v Bratislava Policy Institute.

Minulý týždeň sa „vyznamenali“ bývalí premiéri tejto krajiny. Jeden hovoril o svojom bývalom spolupracovníkovi Jánovi Mičovskom ako o „deb***“, druhý si vylial svoju žlč na akademika Jozefa Lenča nevyznávajúceho jeho hodnoty birmovaného komunistu. Vládnu nám tzv. „villains“ alias darebáci, podliaci a zloduchovia? 

História ľudstva „nestojí“, samozrejme, len na kladných, ale aj záporných postavách, no v poslednej dobe záporné postavy začínajú dominovať v rámci spoločenského, politického aj mediálneho diskurzu, a to celosvetovo. Samozrejme, že to nie je nič nové pod slnkom, no globalizácia poodhalila, ako sú títo „darebáci“ schopní spolupracovať a navzájom sa podporovať. 

Už z minulosti poznáme niekoľko záporných postáv, ktoré sa stali populárne a vzišli z určitého historického zlomu alebo spoločenských kríz. Veľmi trefne na to upozorňujú aj americkí autori Billy O’Reilly a Martin Dugard vo svojej najnovšej knihe „Killing the Mob“ (2021).

Ako autori konštatujú, dialo sa to vtedy, keď sa v 30. rokoch minulého storočia USA zmietali vo finančnej kríze a v celej krajine ľudia prichádzali o prácu, domov a v neposlednom rade o nádej na lepšie zajtrajšky.

V predstavivosti týchto ľudí sa čoskoro nato objavili „darebáci“ – banky – ako hroziace inštitúcie bez tváre, ktoré si cenili viac doláre ako ľudské životy. A netrvalo dlho a objavil sa aj nový hrdina – bankový lupič. Znie to povedome?

Určite áno, len kulisy sa zmenili a protagonisti získali omnoho väčšiu silu a politický vplyv, a to hlavne na strane hrdinov alias „darebákov“. A tak, ako vtedy, aj teraz začala nová éra, kedy sa deliaca línia medzi hrdinami a darebákmi postupne stierala. 

Aj politickí stratégovia čoskoro zistili, že je lepšie upútať pozornosť masového publika strachom, starosťami a pobúrením, ako dobrými správami. A to aj napriek skutočnosti, že objektívne sa naše životy zlepšujú desaťročie za desaťročím, sme pohltení skôr myšlienkami záhuby.

A politici považujú hrať túto hru za úspešnú a víťaznú. A je vždy lepšie a efektívnejšie útočiť na osobu, ako na navrhované politiky alebo prezentované návrhy. Je to ľahšie a účinnejšie. 

Pretože ľudia volia ľudí, nie politikov, a preto je potrebné, aby boli politické hrozby viazané na ľudí, no čo sa stane, keď sa nám to ako spoločnosti vymkne spod kontroly? Ako je to v súčasnosti, keď darebáci začnú okupovať verejný priestor a dochádza k permanentnej mobilizácii.

Až príliš dlho sme hľadali dobrého darebáka proti Robertovi Ficovi, ktorí mal podporiť mobilizáciu spoločnosti. Až príliš dlho sme hľadali hrdinskú figúrku, ktorá by predstavovala opak Roberta Fica, a až príliš dlho sme hľadali vonkajšieho nepriateľa, ktorý by na seba nasmeroval jednosmerný prúd nenávisti.

Našli sme ho, no vymklo sa to spod kontroly a momentálne máme viac zlých jabĺk ako tých dobrých. A stačí len jedno jediné zlé jablko schopné otráviť svojim bytím celú komunitu, ochotu a silu ostatných v nej zotrvať. 

Psychológ Terence Mitchell sa dlhodobo venuje štúdiu ľudí, ktorých nazýva zlými jablkami. Definuje tri typy, ktoré sú svojimi činmi schopní otráviť celé pracoviská.

Prvý typ tzv. „jerk“ (opovržlivo hlúpy človek, slangovo hlupák) neustále uráža a správa sa hrubo k svojim spolupracovníkom, známym, kolegom, občanom. Druhý typ je tzv. „slacker“ (flákač, lajdák), ktorý vždy nájde spôsob, ako sa zbaviť zodpovednosti. A tretím, posledným typom, je tzv. „downer“ (depresívny človek), ako jeho povaha je charakterizovaná permanentnou deprimovanosťou a pochmúrnosťou. 

Zlé jablká neexistujú len v rozprávkach, ale aj v reálnom živote v podobe ľudí, travičov studní spoločností, priživujúcich sa na ich frustrácií a jej udržiavaní.

Slovenská politická scéna ma veľa zlých jabĺk v sebe, nielen opovržlivo hlúpych ľudí, ktorí urážajú a hrubo sa správajú k iným, ale aj flákačov a lajdákov zbavujúcich sa zodpovednosti, a v neposlednom rade tých, ktorí svojou pochmúrnosťou prispievajú k tomu, že aj racionálne zmýšľajúci a dobrí ľudia pri nich strácajú „glanc“. 

Tak, ako sa na začiatku 30. rokov minulého storočia bankoví lupiči stali hrdinami vtedajšej doby, tak v súčasností politici – roznášajúci nenávisť, opovrhovanie a frustráciu sa stávajú novodobými bojovníkmi, no nie proti bankám.

Ale proti vedcom, akademikom, lekárom, dobrovoľníkom, umelcom, hercom, slušným ľuďom, ktorí si nielen ctia kresťanské, morálne a etické hodnoty, ale žijú podľa nich svoj každodenný život a ešte kedysi si priali, že budú žiť v slušnej krajine. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá