Koneč­ne sa našiel spô­sob ako sa všet­ko naučiť za polo­vič­ný čas

Kristína Šuvadová / 10. februára 2016 / Zaujímavosti

Nové štú­die tvr­dia, že kľúč k zís­ka­niu nových vedo­mos­tí a schop­nos­tí je spô­sob uče­nia sa a nie jeho dĺž­ka.

Učíš sa hrať na kla­ví­ri? Ale­bo sa učíš neja­ký nový šport? Sústreď sa hlav­ne na štýl uče­nia. Nie je dôle­ži­té koľ­ko hodín tým strá­viš, ale ak ťa to neba­ví a flá­kaš to, je to stra­ta tvoj­ho času.

Dote­raz všet­ci pred­po­kla­da­li, že stá­lym opa­ko­va­ním (naprí­klad urči­tej sklad­by pri hre na kla­ví­ri) sa naučíš ľah­šie. No opak je prav­dou. Uká­za­lo sa totiž, že exis­tu­jú omno­ho lep­šie spô­so­by na uče­nie.

Uče­ním mier­ne modi­fi­ko­va­nej ver­zie zada­nia si člo­vek doká­že zapa­mä­tať až dvoj­ná­sob­ne rých­lej­šie.” Tvr­dí Pab­lo Cel­nik, hla­va toh­to výsku­mu.

Pokus bol vyko­na­ný na 86-tich dob­ro­voľ­ní­koch, kto­rí mali za úlo­hu naučiť sa hýbať kur­zo­rom na obra­zov­ke pomo­cou špe­ciál­ne­ho zaria­de­nia (a nie pomo­cou PC myš­ky).

Dob­ro­voľ­ní­ci boli roz­de­le­ní na 3 sku­pi­ny a kaž­dá sku­pi­na strá­vi­la 45 minút uče­ním sa. Šesť hodín neskôr bola jed­na zo sku­pín požia­da­ná, aby sa odiš­la učiť pres­ne to isté. Dru­hej sku­pi­ne bol štýl uče­nia mier­ne zme­ne­ný a tre­tia sku­pi­na nero­bi­la nič.

Pri výsled­koch sa neprek­va­pi­vo naj­hor­šie nauči­la posled­ná sku­pi­na — tá, kto­rá si nauče­né poznat­ky ani raz nezo­pa­ko­va­la. No sku­pi­ne s mier­ne zme­ne­ným spô­so­bom uče­nia sa dari­lo až dva­krát lep­šie ako sku­pi­ne, kto­rej sa pri uče­ní nezme­ni­lo nič.

Ako to je ale mož­né? Je to vďa­ka takz­va­né­mu utu­žo­va­niu poznat­kov. Mozog osta­ne dlh­šie aktív­ny, ak vní­ma stá­le nové a zau­jí­ma­vé veci. No keď sa poze­rá­me stá­le na to isté, náš mozog sa una­ví a “vypne”. Ten­to pokus bol opa­ko­va­ný viac krát a na via­ce­rých rôz­nych zada­niach. Fun­go­val vždy a na všet­kom.

Okrem pomo­ci nám všet­kým vyškr­tať si pred­sav­za­tia na rok 2016 až dva­krát rých­lej­šie, výskum má sil­ný vplyv aj v zdra­vot­níc­tve. Naprí­klad takí leká­ri doká­žu až dva­krát rých­lej­šie naučiť pacien­ta, ako pou­ží­vať svo­ju pro­té­zu, prí­pad­ne ako sa naučiť čokoľ­vek nové po pre­ko­na­ní mŕt­vi­ce.

TOTO
Vedelisteže.sk

Zdroj: vedelisteze.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: sciencealert.com

Pridať komentár (0)