Najväčšiemu strašiakovi z očkovania môže odzvoniť: Nemeckí vedci prišli na to, čo spôsobuje zrazeniny

  • Prípady krvných zrazenín po podaní vektorovej vakcíny sú zriedkavé, no v niekoľkých prípadoch viedli až k úmrtiu
  • Vedci však konečne prišli na to, čo vo vakcíne takúto reakciu spôsobuje
  • Dizajn vakcíny sa dá vylepšiť a obavy sa môžu navždy rozplynúť
AstraZeneca
SITA/AP,Frank Augstein, Scott Heppell
  • Prípady krvných zrazenín po podaní vektorovej vakcíny sú zriedkavé, no v niekoľkých prípadoch viedli až k úmrtiu
  • Vedci však konečne prišli na to, čo vo vakcíne takúto reakciu spôsobuje
  • Dizajn vakcíny sa dá vylepšiť a obavy sa môžu navždy rozplynúť

Prípady krvných zrazenín po vakcinácii látkou od AstraZeneca a Johnson&Johnson sú síce veľmi zriedkavé, napriek tomu sú nočnou morou veľkej časti ľudí, ktorí s očkovaním váhajú. Tieto obavy však zrejme čoskoro hodíme za hlavu. Nemeckým vedcom sa podarilo prísť na to, kde sa stala chyba, informuje Guardian.

Akú vakcínu by si si vybral/a, ak by si mal/a výber?

Na Slovensku zatiaľ nemáme potvrdený prípad úmrtia v dôsledku krvnej zrazeniny po očkovaní, dva prípady sa však preverujú. V oboch prípadoch ide o ženy do 50 rokov. V súčasnosti sa aj na Slovensku podáva AstraZeneca až od 60 rokov. Urobili tak viaceré štáty na svete a niektoré očkovanie touto látkou ukončili.

Prišli na to

Vedci z Goetheho univerzity vo Frankfurte a z Ulmskej univerzity majú za to, že na vine je samotný vektor, teda adenovírus. Vo vakcíne slúži ako obal, ktorý dopravuje účinnú látku do organizmu. Takzvané mRNA vakcíny používajú ako obal lipidy, teda tuk. 

Adenovírus je bežný vírus prechladnutia, ktorý má vo vakcíne za úlohu doručiť do tela inštrukcie na stavbu spike proteínu vírusu, teda časti vírusu, na ktorú naša imunita reaguje. Vektorové vakcíny, ako je AstraZeneca, Johnson&Johnson, ale aj Sputnik V, doručujú túto informáciu priamo do bunkových jadier. Vírus pri skutočnej infekcii však na množenie svojich proteínov používa bunkovú tekutinu, nie jadro. Adenovírusová DNA z vakcíny vstupuje priamo do jadra, no táto DNA nie je optimalizovaná na transkripciu v jadre.

Pracuje sa na vylepšení

Bunka si tak namiesto „cvičných“ spike proteínov vytvára len neúplné, krátke bielkovinové reťazce. Tie potom podporujú vznik krvných zrazenín. Štúdia však ešte nebola recenzovaná a tak je táto teória zatiaľ iba teóriou. Podľa Guardianu sú však vedci v spojení s výrobcom Johnson&Johnson a pracujú na vylepšní.

Zdroj: Guardian

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá