Koniec nočnej mory Slovákov: Na lekárske zákroky už nebudeš musieť čakať mesiace

  • Ministerstvo zdravotníctva predstavilo plán, ktorého súčasťou sú maximálne čakacie doby
  • Do platnosti by mal vstúpiť v budúcom roku
Operácia
Ilustračné foto: Unsplash/National Cancer Institute, TASR/S. Písecký
  • Ministerstvo zdravotníctva predstavilo plán, ktorého súčasťou sú maximálne čakacie doby
  • Do platnosti by mal vstúpiť v budúcom roku

Slovákov čaká v budúcom roku pozitívna zmena. Ministerstvo zdravotníctva dnes predstavilo plán, ktorého súčasťou sú aj maximálne čakacie doby pre jednotlivé medicínske služby.

Maximálne čakacie doby

Tie budú pre každého pacienta garantované a do platnosti by mali vstúpiť od 1. 1. 2024. „Je to ďalší významný prínos reformy nemocníc pre pacienta okrem vyššej kvality zdravotníckych služieb,“ informuje ministerstvo na sociálnej sieti.

🏥⬆️REFORMA NEMOCNÍC PRINESIE GARANCIU MAXIMÁLNYCH ČAKACÍCH DÔBOd 1. januára 2024 budú po prvýkrát v slovenskom…

Posted by Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky on Tuesday, March 14, 2023

V praxi to znamená to, že ak je pacientovi diagnostikovaná napríklad leukémia, pre akútnu intenzívnu liečbu leukémie bude garantovaná maximálna čakacia doba 14 dní. Ak poisťovňa nedokáže v určenej dobe zabezpečiť pacientovi potrebný zákrok v slovenských nemocniciach, pacient bude mať nárok na liečbu v zahraničí.

Pacienti vyžadujúci neurologickú liečbu následkov po cievnej mozgovej príhode budú mať maximálnu čakaciu dobu 30 dní. Na operáciu pruhu sa bude maximálne čakať 120 dní. Súčasťou reformy je aj ďalších viac ako 700 medicínskych služieb. Viac informácií nájdeš tu.

Každá nemocnica môže požiadať o zaradenie do inej úrovne kategorizácie

Reforma nemocníc myslí aj na prípady, keď sa nemocnica chce uchádzať o zaradenie do inej úrovne v rámci podmienenej kategorizácie nemocničnej siete. Každá nemocnica má možnosť podať žiadosť o preradenie. Pre TASR to začiatkom roka uviedla hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Petra Lániková v reakcii na ohlásenie nesúhlasnej petičnej akcie so zaradením nemocnice v Brezne do prvej úrovne.

Nemocnice, ktoré chcú žiadať o preradenie do inej úrovne, musia podľa rezortu zdravotníctva spĺňať pre konkrétny program kvalitatívne kritériá určené klinickými odborníkmi. Ide napríklad o personálne či materiálne vybavenie. Nesúhlas so zaradením do prvej úrovne vyjadrili vo štvrtok predstavitelia Nemocnice s poliklinikou Brezno, spoločnosť Železiarne Podbrezová, ktorá je jej akcionárom, i mesto Brezno.

Spoločne ohlásili spustenie nesúhlasnej petície a žiadajú preradenie nemocnice do druhej úrovne, píše TASR. Pre dlhé dojazdové časy z Horehronia argumentujú najmä zhoršením dostupnosti k základnej akútnej zdravotnej starostlivosti v regióne, obávajú sa však i prípadného budúceho zániku niektorých oddelení.

„Reforma nemocníc je prioritne reakciou na živelné zatváranie nemocníc a oddelení, ktoré v poslednom desaťročí na Slovensku prebiehalo. Preto nie sú na mieste obavy, že reforma chce dobre fungujúce oddelenia rušiť. Čo sa týka dojazdových časov, fakt ostáva, že tento faktor je len jedným z kritérií pri kategorizácii. Výpočty dojazdov vychádzajú z metodiky Žilinskej univerzity, ktorá je považovaná za jednu z najvýznamnejších odborných autorít v danej oblasti,“ uviedla Lániková.

Základnú kostru novej nemocničnej siete zverejnilo MZ koncom roka 2022. Podľa výsledkov prvej fázy kategorizácie bude jedna nemocnica piatej, tri nemocnice štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 nemocníc druhej úrovne, 42 nemocníc prvej úrovne a špecializovaných nemocníc.

Zdroje: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá