Konzumácia populárnych potravín zvyšuje riziko úmrtia. „Telo na ne môže reagovať ako na zbytočné,“ varuje odborník

Čím viac ultraspracovaných potravín zješ, tým je väčšie riziko predčasného úmrtia. K tomuto záveru dospeli vedci v novej štúdii, ktorá analyzovala údaje od viac ako 240 000 ľudí z rôznych krajín.

Výskum, publikovaný v American Journal of Preventive Medicine, rozširuje naše poznanie o tom, ako môže bežná súčasť stravy vplývať na tvoje zdravie.

Jedenie, ktoré skracuje život

Vedci skúmali konzumáciu ultraspracovaných potravín u ľudí vo veku od 30 do 69 rokov – teda v období, keď by sa úmrtie považovalo za predčasné. Na základe skúmania prišli na to, že riziko sa dokáže zvýšiť až o tri percentá, informuje CNN.

„Zistili sme, že na každé desiatkové percento zvýšenia príjmu kalórií z ultraspracovaných potravín sa riziko predčasného úmrtia zvýšilo takmer o tri percentá,“ uviedol spoluautor štúdie Carlos Augusto Monteiro z Univerzity v São Paule.

Zvlášť alarmujúce sú údaje pre krajiny s vysokým podielom týchto potravín v strave. V Spojených štátoch, kde tvorí ultraspracovaná strava až 55 % priemernej dennej spotreby, by ich úplné odstránenie mohlo v roku 2017 zabrániť viac ako 124 000 úmrtiam.

V Brazílii a Kolumbii, kde je podiel týchto potravín nižší (15 – 17 %), by redukcia na nulu mohla zabrániť tisíckam úmrtí.

Čo sú to ultraspracované potraviny?

Termín „ultraspracované potraviny“ vznikol v roku 2009 práve zásluhou Monteira, ktorý vytvoril systém NOVA – rozdelenie potravín do štyroch skupín podľa stupňa spracovania.

Do najvyššej skupiny s priradenou hodnotou 4, teda ultraspracovaných, patria produkty vyrábané z lacných, chemicky upravených surovín. Často obsahujú syntetické prísady, aby boli trvanlivé, chutné a návykové.

Špeciálna desaťkorunáčka má hodnotu vyše 8 000 eur. Prehľadaj svoje zásuvky

Podľa Monteira sú však pre naše telo zbytočné. „Neexistuje dôvod domnievať sa, že sa ľudia dokážu plne adaptovať na tieto produkty. Telo na ne môže reagovať ako na zbytočné alebo škodlivé,“ varuje.

Dôkazy o ich škodlivosti pribúdajú. Meta-analýzy z posledných rokov spájajú vyššiu konzumáciu ultraspracovaných potravín s nárastom úzkosti (až o 53 %), obezity (o 55 %), porúch spánku (o 41 %), cukrovky 2. typu (o 40 %), ako aj so zvýšeným rizikom depresie či predčasného úmrtia (až o 20 %). A to aj pri zvýšení denného príjmu o jedinú porciu.

Kritika a limity výskumu

Hoci výsledky vyvolali veľkú pozornosť, nie všetci odborníci s nimi súhlasia. Potravinársky priemysel, reprezentovaný Asociáciou spotrebiteľských značiek v USA, označil závery štúdie za zavádzajúce.

„Démonizovanie cenovo dostupných a trvanlivých potravín môže znížiť dostupnosť výživovo hodnotných potravín a zhoršiť zdravotné rozdiely,“ uviedla viceprezidentka asociácie Sarah Gallo.

Aj niektorí vedci upozorňujú na limity metodiky. Podľa Nerysa Astburyho z Oxfordskej univerzity „štúdia nedokáže dokázať priamu príčinnosť – iba koreláciu.“

Štatistik Stephen Burgess z Cambridge dodáva: „Je možné, že skutočným rizikovým faktorom nie sú ultraspracované potraviny samotné, ale s nimi súvisiace životné štýly, ako je fyzická nečinnosť.“

Napriek tomu je opakovanie rovnakých výsledkov v rôznych krajinách a kultúrach varovným signálom. „Ak vidíme tieto asociácie opakovane, zvyšuje sa podozrenie, že ultraspracované potraviny môžu byť viac než len vedľajším aktérom,“ uzatvára Burgess.

Potenciál pre prevenciu

Najnovšia štúdia išla ešte ďalej a odhadla podiel úmrtí, ktorým by sa dalo zabrániť v prípade zníženia spotreby týchto potravín. V krajinách s nízkou spotrebou by sa predišlo 4 % úmrtí, v tých s najvyššou spotrebou až takmer 14 %.

Je však dôležité priznať, že v súčasnej spoločnosti je eliminácia ultraspracovaných potravín prakticky nemožná. Podľa profesorky Fang Fang Zhangovej z Tufts University je „nastavenie teoretického rizika na nulu nereálne a môže viesť k prehnanému odhadu rizika“.

Riešením tak môže byť postupné znižovanie ich podielu v strave a zvyšovanie podielu čerstvých, minimálne spracovaných potravín. Zdravá strava nie je len osobnou voľbou – ide aj o prístup k cenovo dostupným a kvalitným potravinám.

Takže, hoci ti ultraspracované potraviny uľahčujú každodenný život, ich dlhodobý vplyv na zdravie môže byť omnoho vážnejší, než sme si mysleli. Výskum vedcov ako Monteiro otvára diskusiu, ktorá má potenciál ovplyvniť nielen nákupné košíky, ale aj verejné politiky v oblasti výživy a prevencie.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy