Nová éra v liečbe Parkinsona: Slovenská nemocnica zavádza unikátnu stimuláciu mozgu

Podľa odhadov odborníkov sa do roku 2050 počet pacientov s Parkinsonovou chorobou zdvojnásobí. Riziko zvyšuje nielen vek, ale aj životné prostredie, v ktorom žijeme.

„Naša klinika dnes pacientom ponúka to, čo aj najmodernejšie pracoviská vo svete – adaptívnu stimuláciu mozgu, ktorá dokáže liečbu presne prispôsobiť potrebám pacienta,“ hovorí prof. MUDr. Matej Škorvánek, PhD., z Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia, ktoré zasahujú nervový systém a ovplyvňujú pohyb, náladu aj myslenie. „Riziko zvyšuje nielen vyšší vek, ale aj chemické látky, pesticídy či infekcie,“ vysvetľuje profesor Škorvánek.

Unikátna liečba

Diagnostika spočíva v kombinácii klinického vyšetrenia a magnetickej rezonancie, ktorá pomáha vylúčiť iné ochorenia. Podporné metódy ako DaT-sken a hodnotenie reakcie na dopamínové lieky sú kľúčové. „Každý pacient musí na lieky aspoň čiastočne reagovať – ide o dôležité podporné diagnostické kritérium,“ dodáva odborník.

Liečba sa opiera o dve hlavné zložky – pohyb a lieky. Pravidelný fyzický pohyb aspoň 150 minút týždenne dokáže významne spomaliť progresiu ochorenia. Dopamínové lieky dopĺňajú chýbajúci dopamín a u väčšiny pacientov efektívne zmierňujú príznaky ako tras či stuhnutosť, najmä v prvých rokoch ochorenia.

Pokročilé možnosti liečby

Ak klasická liečba prestáva byť účinná, v UNLP majú pacienti prístup k dvom pokročilým možnostiam – pumpovej liečbe a hĺbkovej mozgovej stimulácii (DBS).

Pumpová liečba funguje prostredníctvom podkožnej alebo črevnej pumpy, ktorá zabezpečuje stabilnú hladinu dopamínu v tele. Tento spôsob je presný, bezpečný a vhodný aj pre starších pacientov. Naopak, hĺbková mozgová stimulácia je určená najmä pre mladších pacientov, ktorí chcú zostať čo najviac nezávislí.

„Operácia prichádza do úvahy len vtedy, keď očakávaný prínos prevyšuje riziko. Pacientov vyberáme veľmi starostlivo, aby zo zákroku skutočne profitovali,“ vysvetľuje profesor Škorvánek.

Pred zákrokom pacient absolvuje magnetickú rezonanciu, psychologické a psychiatrické vyšetrenie a levodopový test, ktorý predpovedá úspešnosť stimulácie. Operácia sa dnes často vykonáva modernou bezrámovou technikou, ktorá skracuje čas zákroku a zvyšuje komfort pacienta.

Adaptívna stimulácia – liečba podľa mozgu

V UNLP sa čoraz častejšie využíva tzv. adaptívna mozgová stimulácia, ktorá predstavuje najnovšiu generáciu DBS. Táto technológia sa automaticky prispôsobuje činnosti mozgu pacienta a reaguje na jeho aktuálne potreby. „Na rozdiel od klasickej stimulácie, ktorá uvoľňuje konštantný prúd, adaptívna reaguje na zmeny v mozgu v reálnom čase,“ opisuje Škorvánek.

Počas zákroku je pacient pri vedomí, aby lekári mohli sledovať účinok stimulácie. „Pacient počas operácie hýbe rukami alebo vymenúva mesiace, aby sme našli tzv. terapeutické okno – moment, keď je stimulácia účinná a zároveň bezpečná,“ dodáva odborník.

Po implantácii sa elektródy spoja s neurostimulátorom pod kožou. Aktivácia prístroja prebieha po troch až štyroch týždňoch a parametre sa nastavujú individuálne pre každú polovicu mozgu. Moderné zariadenia s tzv. segmentovanými elektródami umožňujú presnejšie zacielenie prúdu a znižujú riziko vedľajších účinkov.

Nádej pre budúcnosť pacientov

Pacienti po operácii zvyčajne odchádzajú domov už po niekoľkých dňoch. Hĺbková stimulácia síce chorobu nevylieči, no dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života. „Neurostimulátor chorobu nezastaví, ale pri správnej indikácii daruje pacientovi roky kvalitného života,“ zdôrazňuje prof. Matej Škorvánek.

Podľa neho kombinácia adaptívnej stimulácie, rehabilitácie a logopedickej starostlivosti môže oddialiť ťažšie štádiá ochorenia. Parkinsonova choroba tak už neznamená definitívnu stratu samostatnosti – vďaka modernej medicíne a presnej technológii dostávajú pacienti reálnu šancu prežiť svoje roky aktívne a dôstojne.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti