Jedlá huba sa šíri čoraz bližšie k Slovensku. Pôvodné druhy môže vytláčať
V polovici októbra roku 2019 sa v slovenskom parlamente hlasovalo za zrušenie kožušinového chovu. Iniciátorom bolo okrem iného aj OZ Humánny pokrok.
Zákaz následne podpísala prezidentka Zuzana Čaputová a odobrila ho aj Európska komisia, čím sa legislatívny proces ukončil.
„Účinnosť zákona nadobudne už o necelé 4 mesiace – od 1. januára 2021. Od tohto dátumu nebude možné na Slovensku otvárať žiadne nové kožušinové farmy. Tie existujúce budú mať k dispozícii prechodné obdobie do roku 2025, kedy budú musieť definitívne ukončiť svoju prevádzku,“ povedal pre Startitup Martin Smrek, predseda OZ Humánny pokrok.
Slovensko sa tak stane 14. európskou krajinou, ktorá sa otvorene postavila za práva zvierat.
Tretí najväčší svetový producent kožušiny
Vo včerajšom hlasovaní poľský sejm odhlasoval novelu zákona o ochrane zvierat zakazujúcu kožušinový chov v krajine, ktorá je tretím najväčším výrobcom kožušín na svete.
Poľský sejm v piatok skoro ráno schválil 356 hlasmi zo 449 prítomných poslancov a poslankýň novelu zákona na ochranu zvierat, ktorej súčasťou je aj zákaz kožušinového chovu v krajine. Táto novela sa priamo dotkne životov približne 5 miliónov zvierat ročne, ktoré boli v Poľsku každoročne zabité kvôli kožušinám. Poľsko je totiž tretím najväčším výrobcom kožušín na svete a väčší podiel na produkcii majú iba Dánsko a Čína.
Zákaz ponecháva kožušinovým farmárom prechodné obdobie v trvaní jedného roka a ešte ho musí schváliť poľský senát a musí ho podpísať prezident.
Návrh novely zákona na ochranu zvierat prišiel po zverejnení drastických záberov z Poľskej kožušinovej farmy, ktorá je s kapacitou 500 000 noriek najväčšou na svete. Tieto zábery zverejnila ochranárska organizácia Otwarte Klatki 8. septembra po tom, ako sa na nej na dva mesiace zamestnal ich aktivista, ktorý podmienky na farme natočil skrytou kamerou.
Tieto šokujúce zábery priniesli nevídanú mediálnu odozvu a do niekoľkých hodín od zverejnenia viedli až k tlačovej konferencii predsedu najsilnejšej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczyńskeho. Na nej ohlásil predloženie novely zákona o ochrane zvierat, obsahujúcu úplný zákaz kožušinového chovu v Poľsku.
Zákaz bol následne koncom týždňa prerokovaný a v piatok v skorých ranných hodinách ho poľský sejm schválil.
Víťazstvo pre zvieratá
Zákaz kožušinového chovu v Poľsku je, vzhľadom na veľkosť miestnej produkcie, obrovským víťazstvom pre zvieratá po celom svete. Kožušinový priemysel patrí celkovo k tým najkrutejším vôbec. Zvieratá sú zatvorené v malých drôtených klietkach bez podstielky, ktoré im poskytujú len malý zlomok z ich životného priestoru v prírode.
Často býva v klietkach natlačených niekoľko zvierat, čo stupňuje stres a frustráciu a vedie ku konfliktom, následným otvoreným neošetreným ranám či kanibalizmu. Na konci života sú zvieratá neefektívne zabíjané v plynových komorách či zlomením väzov a neraz sú sťahované z kože zaživa a pri plnom vedomí.
Slovenský parlament zákaz kožušinového chovu schválil v októbri minulého roka po kampani Ide o chlp, ktorú viedlo združenie Humánny pokrok. Po zverejnení záberov z kožušinovej farmy v Príbovciach podpísalo ich petíciu za zákaz kožušinového chovu viac než 77 000 ľudí.
„Hororové podmienky, ktoré sme mohli vidieť na záberoch z kožušinovej farmy v Poľsku, sú štandardom kožušinového priemyslu všade vo svete. Nesmierne nás teší, že Poľsko pristúpilo k zákazu a sme radi, že aj Slováci a Slovenky tak mali svojim podpisom šancu prispieť nielen k zákazu tohto barbarského priemyslu na Slovensku, ale aj k vytvoreniu tlaku na našich susedov a koniec kožušinového chovu v Poľsku,” doplnil Martin Smrek z organizácie Humánny pokrok.
Kožušinový chov bol doposiaľ zakázaný v 14 krajinách sveta a okrem Slovenska na tento zoznam patria napríklad Česko, Rakúsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Veľká Británia, Nórsko, Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko, Bosna a Hercegovina či Slovinsko.
O zákazoch sa aktuálne diskutuje napríklad na Ukrajine, v Estónsku, Litve či Bulharsku.
