Kvôli Covidu zomrelo vlani v Česku najviac ľudí od 2. svetovej vojny. Na Slovensku pribudlo 619 nakazených

Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 619 pozitívne testovaných ľudí formou RT-PCR testov. Celkový počet ukončených laboratórnych PCR testov doteraz je 7 176 779, pričom takto bolo pozitívne testovaných 1 796 017 osôb.

V nemocniciach je hospitalizovaných 238 pacientov. Počet potvrdených úmrtí na pľúcnu formu COVID-19 vzrástol o 1 prípad. Celkový počet úmrtí je 20 147.

V roku 2021 zomrelo v Česku 139 891 obyvateľov, čo je o približne 10 000 viac než v roku 2020. V porovnaní s rokom 2019 je rozdiel viac ako 27 000 zomrelých. Najčastejšou príčinou úmrtia bol vlani COVID-19, oznámil v stredu Český štatistický úrad. TASR o tom informuje na základe článku servera Seznam Zprávy.

„Zatiaľ čo v prvom covidovom roku zostala najčastejšou príčinou úmrtia chronická ischemická choroba srdca a COVID-19 zaujal druhé miesto, v roku 2021 už smutnú prvú priečku prevzal COVID-19,“ povedal predseda Českého štatistického úradu Marek Rodiček. Uviedol, že v dôsledku Covidu zomrelo 25 500 ľudí, čo predstavuje 18 percent všetkých úmrtí.

Podiel úmrtí spôsobených Covidom sa líšil v súvislosti s vekom. U štyridsiatnikov tvoril desať percent, s rastúcim vekom sa podiel tejto príčiny úmrtia zvyšoval. V porovnaní s rokom 2020 sa miera úmrtnosti na Covid zvýšila aj u mladých ľudí, a to 3,5- až 5-krát.

zdroj: TASR/AP/Efrem Lukatsky

„Väčšina úmrtí, ktorých bol COVID-19 základnou príčinou, sa stala v nemocniciach,“ uviedol riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky Ladislav Dušek a dodal, že hospitalizačná mortalita rástla v dôsledku epidémie vo všetkých regiónoch.

V 80 percentách prípadov úmrtia na Covid bolo ochorenie komplikované zápalom pľúc a najčastejšími pridruženými chronickými stavmi boli vysoký krvný tlak, cukrovka a ischemická choroba srdca.

Chýbajú lekári

Prevažujúca ambulantná prax s modelom jeden lekár a jedna sestra je neudržateľná. Dôvodom je starnutie populácie, nárast chronických ochorení, nedostatok lekárov či ich vysoký priemerný vek. Ambulancie by mali zaviesť nové modely organizácie práce. Uvádza sa to v aktualizovanej stratégii starostlivosti o zdravie do roku 2030, ktorý schválila vláda.

Rezort zdravotníctva ako predkladateľ stratégie po pripomienkach Asociácie na ochranu práv pacientov a Asociácie súkromných lekárov tak v materiáli konkretizoval víziu riešenia nedostatočného počtu lekárov.

„Nedostatok ľudských zdrojov v zdravotníctve je dlhodobým a významným problémom mnohých európskych krajín, pričom pandémia ochorenia COVID-19 predmetnú situáciu ešte zhoršila,“ napísal predkladateľ.

S podporou eurofondov vláda plánuje zvýšiť záujem zdravotníkov o kariérne vzdelávanie a zabezpečiť moderné vybavenie najmä vzdelávacích pracovísk.

zdroj: TASR/Ján Krošlák

V stratégii je zdôraznený fakt, že zvýšenie počtu absolventov je možné iba po navýšení financií pre stredné a vysoké školy zdravotníckeho zamerania a optimalizácii ich personálneho a technického vybavenia.

Zároveň sa počíta s novou koncepciou všeobecného lekárstva a primárnej pediatrie s predpokladaným schválením do konca roku 2022.

Podľa stratégie je nevyhnutné posilniť personál ambulancií inými zdravotníckymi a nezdravotníckymi pracovníkmi a zaviesť nové spôsoby organizácie práce.

Cieľom je obslúžiť vyšší počet pacientov ako dnes a komplexne riešiť širšiu škálu chronických ochorení všeobecným lekárom namiesto návštevy špecialistu.

Tým sa má zlepšiť prístup pacientov k všeobecným lekárom či zvýšiť atraktívnosť odboru všeobecného lekárstva a pediatrie.