Labutia pieseň Úradu na ochranu oznamovateľov. Mimovládky posielajú otvorený list, zhodujú sa so Žilinkom

Slovenská vláda sa opäť postarala o kontroverziu. Tá sa týka transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Koaličná väčšina v parlamente predložila návrh zákona, ktorý by ÚOO zrušil a nahradil ho novou inštitúciou s rozšírenou agendou odškodňovania obetí trestných činov.

Návrh vyvolal okamžitú kritiku opozície, právnikov a mimovládnych organizácií, ktoré upozorňujú na možné ohrozenie nezávislosti úradu, právnej istoty občanov a súladu so záväzkami Slovenska voči Európskej únii.

V reakcii na legislatívnu iniciatívu sa už ozval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý v liste predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu varoval pred retroaktívnymi zmenami, porušovaním princípov právneho štátu a rizikom oslabenia inštitucionálnej nezávislosti.

Súčasne viaceré mimovládne organizácie, vrátane Transparency International Slovensko, VIA IURIS či Nadácie Zastavme korupciu, adresovali otvorený list vláde a parlamentu. V ňom apelujú, aby sa zásadné legislatívne zmeny neprijímali bez riadnej odbornej diskusie a transparentného legislatívneho procesu.

Kontroverzia sa týka nielen samotnej transformácie úradu, ale aj otázky, či nový zákon neohrozí ochranu oznamovateľov, spochybní už udelené právne záruky a neporuší európsku legislatívu.

Je to paškvil, odkazuje KDH

Poslanci Národnej rady SR v stredu otvorili rokovanie návrhom na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v pléne predstavil legislatívu, ktorá mení doterajší úrad na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Tento úrad má prevziať aj agendu odškodňovania obetí trestných činov z ministerstva spravodlivosti a priniesť mechanizmus na zrovnoprávnenie postavenia zamestnancov a zamestnávateľov. Parlament o návrhu rokuje v zrýchlenom režime, ktorý poslanci schválili v utorok večer. O návrhoch predložených v stredu budú hlasovať až vo štvrtok dopoludnia.

Minister vnútra už v utorok na tlačovej konferencii tvrdil, že súčasný ÚOO nenesie znaky nezávislosti. Podľa neho slúži ako „hlasná politická trúba opozície“ a jeho fungovanie sprevádzajú viaceré nedostatky. „Ochrana oznamovateľa bola poskytovaná bez možnosti jej preskúmania, napríklad zo strany zamestnávateľa,“ uviedol.

Tvrdí, že nový zákon zavádza jasné a vyvážené pravidlá a umožní zamestnávateľom žiadať preskúmanie poskytnutej ochrany. Minister pripomenul aj medializované prípady policajtov známych ako čurillovci, ktoré podľa neho ukázali, ako sa dala ochrana oznamovateľov zneužiť.

Vládny návrh vyvolal silnú kritiku opozície. KDH odmieta skrátené konanie. Predseda hnutia Milan Majerský upozornil, že presun agendy pod kontrolu väčšiny v parlamente môže ohroziť ľudské práva a podľa rokovacieho poriadku neexistujú dôvody na mimoriadne konanie. Tvrdí, že doterajší model fungoval a vláda nepredložila kvalitný návrh. „Toto nie je cesta, toto je paškvil,“ zdôraznil. KDH navyše pripravuje podanie na Ústavný súd.

Opozícia hovorí o zákone pomsty

Opozičná poslankyňa PS Zuzana Števulová hovorí o osobnej pomste ministra vnútra. Tvrdí, že zmeny nevyplývajú z požiadaviek inštitúcií a upozorňuje, že nový úrad nezvládne agendu odškodňovania obetí. „Nový úrad na to nebude mať žiadnu kapacitu, rozpočtovú ani ľudskú,“ uviedla podľa agentúry TASR.

Varuje pred možným porušením európskej legislatívy aj Ústavy SR, čo podľa nej môže viesť k reakcii Európskej komisie. PS preto zvažuje podanie na Ústavný súd.

Kritiku vyjadril aj poslanec Igor Dušenka (Hnutie Slovensko – Za ľudí), ktorý návrh nazýva „zákonom pomsty“. Pripomína, že ÚOO v minulosti pokutoval ministerstvo vnútra, čo podľa neho motivuje vládu k jeho zmenám. Za problematickú považuje novú podmienku, podľa ktorej musí oznamovateľ upozorňovať na konanie svojho priameho zamestnávateľa, aby získal ochranu.

Tvrdí, že táto zmena obmedzí množinu chránených oznamovateľov, napríklad v nemocniciach či na okresných úradoch. Podľa neho nový úrad nezvládne ani rozsiahlu agendu obetí trestných činov.

SaS označuje návrh za zásah do právneho systému. Poslankyňa Mária Kolíková tvrdí, že vláda likviduje funkčný a nezávislý úrad, „pretože šliape na päty jej a neschopnému ministrovi vnútra, ktorý si nevie otvoriť elektronickú schránku“.

„Toto je za pomoc Smeru vo voľbách. Toto sa deje počas vlády Roberta Fica.“ Bombic na Ústavnom súde neuspel

Obáva sa, že situácia pripomenie transformáciu RTVS na STVR a nový úrad sa dostane pod politický vplyv. Strana upozorňuje aj na riziko krokov Európskej komisie a ohrozenie eurofondov, pričom tvrdí, že návrh zhorší aj ochranu obetí násilných trestných činov.

Katastrofálny týždeň pre Hlas

Kritické hlasy doplnil aj poslanec Gábor Grendel (Hnutie Slovensko – Za ľudí), ktorý v nedeľu označil návrh za akt pomsty a snahu zamaskovať zlyhania Hlasu-SD. Podľa neho minister reaguje na to, že „ministerstvo dostalo pokutu za babrácke a nezákonné rozhodnutie“. Jeho stanovisko zverejnila TASR.

Poukázal aj na paradox, že súčasnú šéfku ÚOO vybrala vláda Petra Pellegriniho v čase, keď Matúš Šutaj Eštok viedol Úrad vlády SR a zodpovedal za výberové konanie. Grendel tvrdí, že novela pomáha prekryť aj „katastrofálny týždeň“ pre Hlas, ktorý vyvrcholil odvolaním podpredsedu vlády Petra Kmeca.

Zároveň avizoval, že hnutie bude mať podpisy na iniciovanie mimoriadnej schôdze k vysloveniu nedôvery ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi. Dodal, že očakáva žiadosť vlády o vyslovenie dôvery a predpokladá, že koalícia si podporu udrží.

Parlament medzitým pokračuje v diskusii o skrátenom legislatívnom konaní a následne sa má venovať samotnému návrhu, ktorý nahrádza doterajší ÚOO novou inštitúciou so širšími kompetenciami. Opozícia však varuje, že ide o zásah s ďalekosiahlymi dôsledkami, ktorý oslabí kontrolu moci v štáte.

Kritika SAK a obhajoba koalície

Slovenská advokátska komora (SAK) poukazuje, že na zrušenie ÚOO neexistuje spoločenská potreba a že jeho činnosť nebola vyhodnotená spôsobom, ktorý by odôvodňoval okamžité zrušenie úradu. SAK zdôrazňuje nenahraditeľnú funkciu ÚOO v boji proti korupcii a kritizuje skrátené legislatívne konanie.

„Takmer sme spadli zo stoličky.“ Melicher povedal to, čo si myslí Smer, tvrdí Valášek

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) vyhlásil, že zrušenie úradu má podľa neho podporiť objektivitu jeho fungovania. Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD) naznačil, že cieľom koalície je výmena predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej. Obaja zároveň upozornili na potrebu vyvážiť vzťah zamestnanca a zamestnávateľa.

SAK preto apeluje, že zmeny v dôležitých inštitúciách, ako je ÚOO, by mali prebiehať len v riadnom legislatívnom procese, pod odbornou diskusiou, so zachovaním inštitucionálnej stability a nezávislosti.

Otvorený list proti zrušeniu

Niekoľko organizácií, vrátane Whistleblowing International Network, European Whistleblowing Institute, Nadácie Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko a VIA IURIS, adresovalo otvorený list ministrovi spravodlivosti, ministrovi vnútra, predsedovi NR SR a predsedníčkam a predsedom relevantných výborov.

V liste upozorňujú na vážne znepokojenie nad snahou obmedziť ochranu oznamovateľov zrýchleným legislatívnym procesom, ktorý by znamenal odvolanie vedenia ÚOO bez udania dôvodu. Vyzdvihujú, že návrh porušuje právo EÚ vrátane smernice o ochrane oznamovateľov, Charty základných práv EÚ a nariadení o podmienenosti a mechanizme obnovy a odolnosti.

Organizácie zdôrazňujú, že ide o druhý pokus koalície v priebehu dvoch rokov, ktorý by prakticky zrušil ochranu oznamovateľov, a že návrh zavádza svojvoľné a subjektívne kritériá, ktoré sú v rozpore s EÚ smernicou. Retroaktivita návrhu ohrozuje už nadobudnutú ochranu a vytvára tlak na jednotlivcov, ktorí ju aktuálne využívajú.

Lajčák v tichosti získal miesto v dozornej rade Slovnaftu. Expert: Po tomto si ho už žiadna medzinárodná inštitúcia nevezme

Tiež pripomínajú, že Slovensko bolo lídrom v Európe v oblasti ochrany oznamovateľov a nezávislý výberový proces predsedu ÚOO zaručoval dôveru verejnosti. Nový proces, kde by dočasne povereného predsedu vymenoval predseda parlamentu, ktorý patrí k politickej strane iniciujúcej návrh, by podkopal nezávislosť úradu a dôveru občanov.

Transparency International Slovensko sa zhodli so Žilinkom

Transparency International Slovensko uvádza, že aj generálny prokurátor Maroš Žilinka upozorňuje na vážne riziká zásahu do ochrany oznamovateľov. Viac sme o tom písali v tomto článku.

Podľa jeho listu adresovaného predsedovi NR SR Richardovi Rašimu návrh zákona porušuje princípy právnej istoty, zákaz retroaktivity a základné ústavné zásady vrátane princípu deľby moci.

Skrátené legislatívne konanie prebieha bez splnenia zákonných podmienok a bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Zároveň znižuje ochranu oznamovateľov, čo je v priamom rozpore s európskou smernicou, a retroaktívne zásahy ohrozujú právnu istotu osôb, ktoré už ochranu využívajú.

Transparency zdôrazňuje, že takýto postup oslabí nezávislú inštitúciu, ktorá chráni oznamovateľov, a vážne poškodí schopnosť Slovenska bojovať proti korupcii, pričom naruší dôveru verejnosti v právny poriadok a predvídateľnosť právneho prostredia.

Čítaj viac z kategórie: Politika