Obrovský úspech vedcov z Univerzity Komenského, ktorí skúmajú svetelný smog

  • Tím vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave zaznamenal veľký úspech v oblasti výskumu svetelného smogu
  • Tento typ smogu môže mať nepriaznivý vplyv nielen na ekonomiku, ale aj na organizmus nočných živočíchov a človeka
  • Nové objavy nie sú jediným významným míľnikom v práci vedcov našej najznámejšej univerzity
27750053_2106802536219388_4155578944952886979_n
Facebook/Robo Anda‎
  • Tím vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave zaznamenal veľký úspech v oblasti výskumu svetelného smogu
  • Tento typ smogu môže mať nepriaznivý vplyv nielen na ekonomiku, ale aj na organizmus nočných živočíchov a človeka
  • Nové objavy nie sú jediným významným míľnikom v práci vedcov našej najznámejšej univerzity

Oddelenie vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského v Bratislave dnes informovalo o významnej novinke vo výskume tímu vedcov z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Prichádzajú s novými metódami, ktoré umožnia napríklad „vopred vypočítať dôsledky na úroveň svetelného znečistenia, ktoré by priniesli zmeny vo verejnom osvetlení alebo v množstve znečisťujúcich prímesí v atmosfére.“

Presvetlenie oblohy, a teda jej znečistenie, už dlhšiu dobu znemožňuje astronomický výskum, je ekonomickým problémom a zároveň narušuje životný rytmus, správanie a veľkosť populácie mnohých nočných živočíchov. Navyše je v hre aj negatívny vplyv na ľudský organizmus, a to v podobe modrého svetla, ktoré znižuje produkciu melatonínu a vedie k zvýšenému riziku vzniku niekoľkých závažných ochorení (poruchy metabolizmu, obezita, cukrovka,…).

Množstvo svetla rozptýleného v atmosfére závisí od mnohých faktorov. Je to napríklad hmla, prach, opar alebo oblačnosť. Tušil si vôbec, aké ťažké môže byť predpokladať svetelné znečistenie pri zmene poveternostných podmienok alebo po modernizácii osvetlenia v meste? Odborník František Kundracik z FMFI UK vysvetľuje: „Ide o to, že zmena priestorového rozloženia a typu svietidiel alebo typu aerosólových častíc v atmosfére môže zásadne ovplyvniť zložitosť výpočtov. Napr. vyššia koncentrácia častíc vo vzduchu vedie k účinnejšiemu rozptylu svetla v atmosfére, ale súčasne aj k výraznejšiemu oslabeniu jeho intenzity. Tieto dva efekty majú protichodné pôsobenie a od konkrétnych okolností závisí, ktorý z nich bude dominantný. Vo výsledku je tak potrebné nájsť vhodný kompromis medzi presnosťou výpočtu a jeho časovou náročnosťou.“

Tento významný posun v oblasti svetelného smogu však nie je prvým úspechom slovenského tímu vedcov z pôdy UK BA. Prestížny odborný časopis Journal of Quantitative Spectroscopy and Radiative Transfer vo februári zverejnil štúdiu, ktorá dala odpoveď na diskutovanú tému „koľko rádov rozptylu svetla je potrebné zahrnúť do výpočtov, aby výpočet úrovne svetelného znečistenia bol dostatočne presný, ale pritom čo najkratší.“  Vyvinuli tiež program zvaný SkyGlow, ktorý rýchlo a dostatočne presne simuluje svetelné znečistenie za rôznych atmosferických podmienok a postarali sa o prototyp unikátneho skenera celej oblohy, ktorý je mobilný a napájaný len autobatériou, no napriek tomu je vysoko citlivý na všetky úrovne svetelného znečistenia či množstvo chemických látok v atmosfére.

Zdroj: TS

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK