Ondrej spravil kariéru autobusára v Nórsku. Slovákov teraz baví svojou vtipnou knihou

Ak patríš do skupiny ľudí s nálepkou „nemám auto, tak jazdím MHD“, určite vieš, že cesty autobusom či električkou vedia byť zaujímavé. V hromadnej doprave môžeš stretnúť ľudí všetkých kategórií vrátane naozaj zaujímavých kusov. Aj bežná cesta do práce sa tak môže zmeniť na „boj o prežitie“ vedľa človeka, ktorý nepozná vynález s názvom antiperspirant, človeka, ktorého objem je trochu väčší, než dokáže priemerné sedadlo pojať či človeka, ktorý to prehnal s čúčom. Počas cesty si môžeš vypočuť dojemné životné príbehy ľudí bez toho, aby si zapol Markízu, alebo rovno pokecať s jedincami, ktorým chýba sociálny kontakt. Nehovoriac o cestách nočákom…

Jednoducho povedané, cesty hromadnou dopravou sú zážitkom pre každého cestujúceho. No čo potom taký vodič MHD? Autobusár to v živote rozhodne nemá ľahké, no zároveň nemá núdzu o pestré zážitky. Ak o tom pochybuješ a myslíš si, že život vodiča je rutinná nuda, Ondrej Sokol ťa presvedčí o opaku. O svojich vtipných príhodách a dojmoch z pohľadu vodiča autobusu teraz napísal knihu. Nesie názov Ako som vozil Nórov a dozvieš sa v nej všetko o tom, akí sú Nóri cestujúci, v čom sú iní ako Slováci, no oveľa viac si prečítaš o tom, čo sa asi odohráva v hlave autobusára pri jeho každodennej šichte či ako klasifikuje cestujúcich.

Zobraziť celú galériu (1)

zdroj: artforum.sk

Ondrej je pôvodom z Trenčína a k profesii vodiča mhd sa dostal takpovediac náhodou. Pôvodne študoval prekladateľstvo, no ako uviedol pre Denník N, jeho školu zatvorili a on sa musel obzerať po perspektívnej práci. V jeho ponímaní to pred viac ako desiatimi rokmi bol práve Dopravný podnik Bratislava.

Názory dnešných študentov a absolventov sú zrejme trochu iné, no po prečítaní Ondrejovej knihy možno svoje predstavy o ideálnej kariére prehodnotia. Ondrej si prácou pre bratislavskú MHD splnil detský sen, no dlho sa nezdržal, pretože nórske dopravné spoločnosti robili nábor na vodičov na Slovensku.

Vtedy mladý a sveta neznalý Slovák tak prijal výzvu a po štyroch mesiacoch v DPB odišiel na sever s vidinou zaujímavejšej budúcnosti a lepšieho zárobku. Dnes už žije v Nórsku desať rokov a práca za volantom autobusu ho stále neomrzela. Vyskúšal už niekoľko dopravcov a vystriedal viacero miest, napríklad Stavanger, Honefoss, Bergen či Tromsø, kde pôsobí doteraz a ktoré sa nachádza asi 350 kilometrov za polárnym kruhom. Práca autobusára je podľa neho skvelá, lebo sa robí posediačky, má počas toho pekný výhľad a každý deň ho naštve niečo iné.

Práve to bol skvelý námet na články, ktoré začal najprv písať pre portál Dailymale.sk. Mali taký úspech, že sa rozhodol pokračovať v písaní a neskôr blogy publikovať knižne. Ondrej dúfa, že ako autor knihy nebude mať núdzu o nápadníčky, zlepší sa jeho sexuálny život a samozrejme zbohatne. Aj to je dôkaz, že tento autobusár, ktorý cestujúcich prezýva aj biomasa či substrát, nepatrí k tým zatrpknutým. Alebo minimálne dokáže svoj hnev perfektne ventilovať písaním o zážitkoch z mrazivých nórskych ciest. Kniha má nábeh na úspech, pretože sa už predal prvý náklad aj prvá dotlač. Hold, nestáva sa každý deň, že autobusár napíše knihu.

Prečítaj si ukážku Ondrejovho blogu publikovaného na Dailymale.sk:

„Vydávam jedine v NOKoch. Nie, naozaj vám nemám ako vydať eurá. Nie, Nórsko nemá euro. Áno, sme Európa, ale celá Európa predsa neplatí eurom. Vám doma povedali, že áno? No to vás pekne odrbali. Áno, idem do centra. Veľryby tu teraz nie sú, to ste mali prísť v zime. (…) Čo to máte za peniaze, tie sú z Dostihov a sázek? Japonské jeny? Vám snáď jene. Okej, kašlite na to, choďte si sadn… choďte sa tlačiť.

Chcem vidieť toho revízora, čo by sa sem napchal. Áno, idem do centra. Prepáčte, mohli by ste sa mi posunúť od dverí, aby som ich mohol zavrieť. Pane?! Uhnete mi od tých dverí? Ježiši, čo ste Talian? Fakt? Attenzione, la door closing, dofrasa! Gracias. Hashtag, Mr. Worldwide.“