Ľudia tŕpnu v neistote, netušia koľko zaplatia za účty. Slovensko sa vzdalo energetickej bezpečnosti

V súčasnosti sme v našej krajine svedkami extrémne vysokých cien elektriny a plynu na veľkoobchodných trhoch. Tento nárast má katastrofálny dosah najmä na každodenné fungovanie domácností, rodín a aj menších podnikateľov na Slovensku, ktorí si nevedia s touto situáciou nijako poradiť. 

Situáciu na trhu s energiami ovplyvnila aj pandémia či vojna na Ukrajine. Tieto udalosti sa premietnu aj v cenách tepla pre rok 2022. 

Mnohí ľudia netušia, ako celú situáciu zvládnu, keďže sami nemajú predstavu o tom, koľko budú platiť. Zostáva iba jediné, a to počkať dovtedy, až kým táto bublina spľasne a veľkoobchodné trhy sa upokoja. Avšak, kedy sa tak stane, nevie nik. Preto sa treba pripraviť na blížiacu sa zimu a zistiť, čo sa dá robiť. Ústava SR totiž garantuje každému občanovi právo na dôstojné bývanie, s čím je spojená aj dodávka energie do obydlia, priestoru.

Naša redakcia sa preto spojila s energetickou ombudsmankou a právničkou pre oblasť energetickej spotreby Monikou Jankovičovou, ktorá nám ozrejmila, čo môžu ľudia robiť v prípade, že im toto právo bude odobrané. Rozprávali sme sa tiež o tom, ktoré skupiny ľudí sú najviac ohrozené, či o tom, kde nastala zásadná chyba v prípade rastúcich cien energií.

Ohrozené skupiny obyvateľov

Ako uvádza Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), situácia na trhu s energiami, ktorá súvisí aj s vysokým nárastom cien komodít, negatívne zastihla každého účastníka trhu. Ide o odberateľov, prevádzkovateľov sústav a sietí, dodávateľov a ďalších. 

Energetická ombudsmanka však hovorí o tých najohrozenejších skupinách, medzi ktoré patria jednoznačne aj domácnosti s nízkym príjmami. „Do tejto skupiny by som zaradila nielen seniorov, invalidných dôchodcov alebo osamelých rodičov starajúcich sa o viac detí, ale aj ľudí dostávajúcich dávky v hmotnej núdzi, dlhodobo nezamestnaných alebo tých, ktorí pracujú za minimálnu mzdu,“ uvádza Jankovičová.

zdroj: Unsplash/Towfiqu Barbhuiya

Zvýšenie platov ľudí v tomto prípade nepomôže až tak, ako by sa možno očakávalo. „Napriek tomu, že sa minimálna mzda zvýši v roku 2023 na 700 eur, náklady iba na energie sa zvýšia niekoľkonásobne viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom,“ vysvetľuje ďalej.

Ceny komodít stúpli za posledný rok a niekoľko mesiacov podľa energetickej ombudsmanky aj z iných dôvodov. Jedným z nich je aj odstavenie troch nemeckých jadrových elektrární do konca tohto roka či zatvorenie uhoľných elektrární. Dodávku elektriny, ktorú dovtedy Nemecko totižto vyrábalo pre svojich odoberateľov, muselo nahradiť zakúpením elektriny od iného členského štátu EÚ.

Základné práva občana

Podľa Moniky Jankovičovej garantuje však spomínaným ohrozeným skupinám ľudí Ústava SR zachovanie ľudskej dôstojnosti, t. j. ústavné právo každého na dôstojné bývanie, s čím je spojená aj dodávka energie do obydlia, priestoru.

„Ak vláda SR nebude schopná zabezpečiť svojmu obyvateľstvu dodávky energií za primerané ceny a dostanú sa do situácie, že si pre vysoké ceny nemôžu dovoliť zakúpiť energie do svojho obydlia ako základnú životnú potrebu, tak potom má každý plné právo obrátiť sa na svojho advokáta alebo právnika a uplatniť si ochranu svojich základných práv a slobôd na súde,“ upozorňuje Jankovičová.

Keďže je úlohou vlády zabezpečiť obyvateľstvu základné energetické tovary a služby za dostupné ceny, ľudia majú právo si nárokovať na zdravý a kvalitný život. „Je nevyhnutnou životnou potrebou každého občana tejto krajiny variť, svietiť, mať teplo a nezávadnú vodu,“ uviedla Jankovičová. 

Energetická chudoba

Nárast cien energií však neovplyvnila iba prebiehajúca vojna na Ukrajine či pandémia koronavírusu. Podľa energetickej ombudsmanky nastala zásadná chyba už v minulosti, keď „vo vláde SR prijali európsku legislatívu EÚ, s ktorou sme sa zapojili do energetickej burzy v Lipsku alebo v Prahe“. Ako ďalej tvrdí, týmto krokom sme sa „ako štát vzdali energetickej bezpečnosti“. 

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

„Na Slovensku vyrobenú elektrinu výrobcovia predávajú cez burzu a následne slovenskí dodávatelia energie si ju zakúpia z burzy pre naše domácnosti. Pričom Slovenská republika na to nemusela pristúpiť a nemusela implementovať do našich zákonov právne záväzné akty EÚ a ES, ktoré sú škodlivé pre Slovensko, ohrozili by energetickú bezpečnosť Slovenska a sú v rozpore s Ústavou SR,“ objasňuje ďalej. 

Žiadne právne záväzné akty EÚ a ES totižto podľa slov Jankovičovej nemajú prednosť pred Ústavou SR a ústavnými zákonmi (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR). Kameňom úrazu bolo aj rozhodnutie Národnej rady SR, ktoré učinila v júni 2022. Implementovali totižto ďalšiu legislatívu EÚ. To znamená, že „domácnosti budú musieť platiť cenu za dodávku energie za trhové ceny na veľkoobchodnom trhu s elektrinou alebo plynom“.

„Tieto vysoké náklady na energiu ovplyvnia rozpočet každej domácnosti, mnoho domácností sa dostane do energetickej chudoby, pre nemožnosť si zaplatiť energie do obydlia,“ uzatvorila Jankovičová.