Ľudstvo sa v istom bode ocitlo na pokraji vyhynutia, trvalo to tisícky rokov

Vedci nedávno objavili niečo veľmi zaujímavé. Naši dávni predkovia prešli pred približne 800 000 až 900 000 rokmi skutočne ťažkými časmi. Zistili, že počas tohto obdobia sa naša populácia znížila na iba 1 280 dospelých jedincov schopných rozmnožiť sa, píše The Guardian. Ľudstvu hrozilo vyhynutie.

Tieto nízke čísla pretrvali až neuveriteľných 117 000 rokov. Dôvodom mohla byť nejaká vážna klimatická udalosť, ktorá takmer vyhladila našich predkov. Skúmali to pomocou analýzy genómov viac ako 3 000 ľudí, ktorí žijú dnes.

Hrozilo vyhynutie

Profesor Giorgio Manzi, antropológ z Univerzity Sapienza v Ríme, hovorí, že to, čo sa stalo našim predkom, naznačuje, aký krehký bol ich život počas tohto ťažkého obdobia.

Podľa Science si niektorí vedci všimli, že vďaka tomuto ťažkému obdobiu mohol vzniknúť nový druh – Homo heidelbergensis. Tento druh by sa dal považovať za spoločného predka moderných ľudí, teda Neandertálcov a Denisovancov. Naši priami predkovia rodu Homo sapiens sa podľa predpokladov objavili pred približne 300 000 rokmi.

Profesor tiež hovorí, že prežitie našich predkov bolo šťastím. Zároveň však vieme z biológie, že nový druh môže vzniknúť v malých izolovaných skupinách. Naši prapredkovia v tomto ťažkom období čelili rôznym nástrahám, ale tiež to mohlo otvoriť dvere novým možnostiam a adaptáciám.

Mozgy tínedžrov doslova zostarli. Výsledky štúdie ukazujú hrozivý dopad pandémie

Profesor Chris Stringer, odborník na ľudský pôvod v Londýnskom Múzeu prírodných vied, tvrdí, že je úžasné, že vôbec prežili. Populácia takého veľkého druhu by mohla vymiznúť kvôli jednému zlomovému klimatickému javu, epidémii alebo sopečnému výbuchu.

Príčinu hľadajú v klimatickej zmene

Tento pokles populácie má podľa vedcov spojitosť so zmenami v klíme. V minulosti totižto dochádzalo k dlhodobým ľadovcovým obdobiam, poklesu teplôt na hladine mora a dlhým obdobiam sucha v Afrike a Eurázii.

Tím vedcov utvrdzuje, že z obdobia spred 800 000 až 600 000 rokov máme k dispozícii veľmi málo fosílnych nálezov. To znamená, že medzi týmito dvoma časovými bodmi je málo dôkazov o ľudských predkoch.

Stringer však upozorňuje, že vo fosílnom zázname ľudských predkov chýbajú presvedčivé dôkazy o „prázdnom“ mieste bez človeka. Spochybňuje, že mohlo ísť skôr o výnimočný jav. Môže byť, že tieto populácie, ktoré výrazne začali vymierať, zostali v niektorej časti Afriky obkľúčené púšťami.

Štúdia, ktorú publikovali v prestížnom časopise Science, analyzovala genetické sekvencie od viac ako 3 000 ľudí, ktorí dnes žijú. Títo ľudia pochádzali z 10 afrických a 40 neafrických populácií. Vedci sa pozreli na rôzne verzie génov v populácii a skúsili približne datovať, kedy sa určité gény prvýkrát objavili.

Potápači našli v oceáne zlatú guľu. Nevytvoril ju človek

Na základe odhadov o frekvencii, s akou gény vznikali, mohli vedci získať poznatky o tom, ako sa menila veľkosť predošlých populácií.

Ich analýza poskytla dôkazy o tejto epoche, kedy ľudstvu hrozilo vyhynutie, vo všetkých afrických populáciách, ale v 40 neafrických populáciách našli menej stôp. Experti to odôvodňujú tým, že predkovia ľudí s neafrickými koreňmi prešli v histórii ťažkým obdobím až počas migrácie z Afriky.

Je zaujímavé, že tento časový rámec sa približuje k obdobiu, keď posledný spoločný predok s Neandertálcami a ďalším starým ľudským druhom, Denisovancami, obýval Zem.

Teraz chcú vedci preskúmať, či genetické vzorky od týchto starých príbuzných obsahujú dôkazy aj o období života novších druhov. Takéto zistenia by mohli ponúknuť nový pohľad na to, kedy, kde a prečo sa tieto druhy od seba odčlenili, čo by spoločnosti poskytlo cenné poznatky o našej spoločnej histórii.