Ľudstvo za pár rokov vyhubilo 60 percent zvierat. Sme posledná generácia, ktorá môže zvrátiť smrť Zeme

  • V histórii Zeme hrozí šiesty masový zánik, žiaden meteorit ani doba ľadová, tentoraz je dôvodom Homo sapiens
  • Vyhubili sme už 60 percent divých zvierat, dokedy chceme pokračovať a čo budeme robiť bez nich?
  • Pre záchranu je kľúčová zmena jedálnička
066
  • V histórii Zeme hrozí šiesty masový zánik, žiaden meteorit ani doba ľadová, tentoraz je dôvodom Homo sapiens
  • Vyhubili sme už 60 percent divých zvierat, dokedy chceme pokračovať a čo budeme robiť bez nich?
  • Pre záchranu je kľúčová zmena jedálnička

Ľudstvo len od roku 1970 konzumným spôsobom života vyhubilo v priemere 60 percent populácie zvierat, najmä cicavcov, vtákov, rýb a plazov. Uvádza to správa Svetového fondu pre prírodu (WWF). Pre porovnanie, ak došlo k 60 percentnému poklesu ľudskej populácie, bolo by to ekvivalentné k vyprázdneniu Severnej Ameriky, Južnej Ameriky, Afriky, Európy, Číny a Oceánie. To je rozsah toho, čo sme vykonali.

Pre zaujímavosť, ľudstvo tvorí len 0,01 percenta z celého života na Zemi, no zničilo 83 percent cicavcov. Fakt, že ľudská populácia stále rastie, (najmä v negramotnej Nigérii – vyše 20 000 novorodencov každý mesiac) je tak poriadne desivý.

59 vedcov zo svetovej špičky preto upozorňuje, že úplné vyhubenie voľne žijúcich živočíchov je blízko a v ohrození je tak samotná ľudská civilizácia. Mať planétu s bohatou biodiverzitou a zvieratami nie je o tom, že je to „pekné“, od prírody totiž závisí život ľudí. Aj zvieratá, ktoré pre človeka nie sú priamo potrebné (na tanieri), sú nenahraditeľné pre fungovanie prírodného systému, zachovanie klímy a rovnováhy. „Správame sa ako námesační na okraji útesu,“ povedal výkonný riaditeľ pre vedu a ochranu WWF Mike Barrett.

Rozsiahla a stále rastúca spotreba potravín a zdrojov globálnej populácie ničí sieť života na planéte. Stačí, že vypadne jedna súčiastka (jeden zvierací druh) a padne celý systém.

„Sme prvou generáciou, ktorá vie, že ničíme našu planétu a zároveň poslednou generáciou, ktorá s tým môže niečo urobiť,“ uviedla výkonná riaditeľka WWF Tanya Steele.

„Postupujeme rýchlo,“ povedal profesor Johan Rockström, expert globálnej udržateľnosti v Postupimskom inštitúte pre výskum vplyvu klímy v Nemecku. „Iba riešením ekosystémov a klímy máme šancu chrániť stabilnú planétu pre budúcnosť ľudstva na Zemi,“ dodal.

Zobraziť celú galériu (7)
zdroj: Youtube.com, Pixabay

Mnohí vedci veria, že svet začal šiesty masový zánik, prvý spôsobený jediným druhom – Homo sapiens. Ďalšie nedávne analýzy ukázali, že ľudstvo zničilo až 83 percent všetkých cicavcov a polovicu rastlín od začiatku civilizácie, a aj keby sa ničenie skončilo hneď teraz, trvalo by 5 až 7 miliónov rokov, kým by sa prírodný svet zotavil.

Index Živej planéty, vytvorený pre WWF Zoologickou spoločnosťou v Londýne, uvádza, že v rokoch 1970 až 2014 klesol počet divých zvierat v priemere o 60 percent. Pred štyrmi rokmi bol tento pokles 52 percent. „Šokujúca pravda“, hovorí Barrett. Pokles populácie niektorých druhov sa pohybuje medzi 80 až 90 percentami.

Produkcia mäsa najviac devastuje pralesy, bez zmeny jedálnička to ďalej nepôjde

Najväčšou príčinou straty voľne žijúcich živočíchov je zničenie ich prirodzených biotopov, z ktorých väčšina vytvára poľnohospodársku pôdu. Tri štvrtiny všetkých pozemkov na Zemi sú teraz výrazne ovplyvnené ľudskou činnosťou.

Najhoršie postihnutým regiónom je Južná a Stredná Amerika, ktorá zaznamenala pokles populácie stavovcov o 89 percent, a to najmä kvôli ťažbe rozsiahlych oblastí lesov bohatých na voľne žijúce zvieratá. V tropickej savane nazvanej cerrado sa oblasť veľká ako Londýn vyrúbe každé dva mesiace, povedal Barrett.

Dažďový prales i ostatné lesy sa menia na toto:

„Odlesňovanie je poháňané stále sa rozširujúcim poľnohospodárstvom produkujúcim sóju, ktorá sa vyváža do krajín po celom svete, aby kŕmila dobytok a ošípané,“ povedal Barrett. Až 3 percentá Amazonského pralesa zmiznú každý rok, 80 percent z toho je v dôsledku chovu dobytka. Na Slovensku sa tiež rúbe hlava-nehlava.

Najviac poškodené biotopy sú rieky a jazerá, kde populácie divokej zveri klesli o 83 percent kvôli obrovskému smädu poľnohospodárstva a veľkému počtu priehrad. Opäť , táto pohroma je priamo spojená s potravinovým systémom a vyčerpaním voľne žijúcich živočíchov,“ povedal Barrett. „Zníženie konzumácie mäsa je nevyhnutnou súčasťou zvrátenia už tak kolosálnych strát,“ varoval.

Oceány sú tiež nadmerne zaťažené rybolovom, pričom viac ako polovica morských živočíchov sa teraz loví priemyselne. Život v oceánoch ďalej zabíja chemické znečistenie, plastové zamorenie, pytliactvo, medzikontinentálny obchod s domácimi zvieratami, kvôli ktorému sa roznášajú choroby, atď.

Trochu optimizmu na záver

Úsporné opatrenia môžu fungovať a teda zvrátiť katastrofu, ktorú vytvárame. Záleží len na tom, či k zmenám pristúpime všetci do jedného. Napríklad počet takmer vyhynutých tigrov v Indii sa podarilo zvýšiť o 20 percent v priebehu šiestich rokov a to vďaka tomu, že im tamojšie orgány ochránili biotop, v ktorom sú schopné voľne žiť.

Svetové národy pracujú na Dohovore OSN o biologickej diverzite, pričom nové záväzky na ochranu prírody majú byť prijaté v roku 2020. „Potrebujeme novú globálnu dohodu o prírode a ľuďoch a máme na to menej ako dva roky, aby sme ešte niečo stihli zachrániť,“ povedal Barrett. Toto je naozaj posledná šanca. Tentokrát to musíme spraviť,“ dodal.

Zdroj: The Guardian

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá