„Lukáša Machalu som prekonať nedokázala.“ Uznávaná dramaturgička končí v Štátnej opere po 22 rokoch

Zo Štátnej opery v Banskej Bystrici odchádza po viac ako dvoch desaťročiach dramaturgička a etnomuzikologička Alžbeta Lukáčová. Podľa informácií Denníka N dostala výpoveď v rámci personálnych škrtov, ktoré nariadil generálny tajomník ministerstva kultúry Lukáš Machala. Jej odchod však vyvolal pozornosť aj preto, že Lukáčová v minulosti verejne vystupovala proti krokom ministerstva a spoluorganizovala folklórne protesty pred jeho sídlom.

„Prešla som všetkými krízami, no dočasnú krízu v podobe ministerstva kultúry a Lukáša Machalu som prekonať nedokázala,“ napísala Lukáčová na sociálnej sieti.

Prepúšťanie zasiahlo desiatky pracovníkov

Rezort kultúry v súčasnosti realizuje tzv. konsolidačné opatrenia, ktoré nariaďujú znížiť počet zamestnancov o desať percent vo všetkých 30 kultúrnych inštitúciách pod jeho správou. Generálny riaditeľ Štátnej opery Šimon Svitok tento krok označil za nebezpečný a upozornil, že v podmienkach už aj tak poddimenzovaného divadla môže viesť k „vážnemu ohrozeniu až paralyzovaniu jeho chodu“.

Podľa Denníka N sa Lukáčová stala jednou z tých, ktorých sa prepúšťanie dotklo priamo. Po 22 rokoch tak odchádza z inštitúcie, v ktorej zanechala výraznú stopu.

Na otázky o dôvodoch a dopadoch personálnych škrtov reagovalo Ministerstvo kultúry SR, ktoré pre Startitup uviedlo, že Štátna opera je samostatná organizácia zodpovedná za vlastné rozhodnutia. Zároveň odmieta, že by šetrenie predstavovalo hrozbu pre jej fungovanie.

„Šetrenie na mzdových výdavkoch vo výške 10 % nie je plošným škrtom, a teda nemôže ohroziť fungovanie akejkoľvek inštitúcie. Práve naopak, keby sa nezačalo šetriť hneď, v budúcnosti by bola miera úsporných opatrení výraznejšia a aj jej dopad na fungovanie by bol zásadnejší,“ uviedol rezort vo svojom stanovisku.

Dvadsaťdva rokov s operou

V rozlúčkovom statuse s názvom „DOVIDENIA, Štátna opera“ Lukáčová opísala svoj profesionálny i osobný vzťah k divadlu, ktoré považovala za svoje druhé domovské prostredie. Pripomenula, že do opery prišla ako 24-ročná absolventka hudobnej vedy po náročnom konkurze. „Bol to sen. Cítila som obrovskú zodpovednosť a pátos – napokon do našej opery som chodila od detstva,“ napísala.

Dramaturgička zároveň spomenula rodinnú tradíciu, ktorá ju k opernému prostrediu priviedla. Jej starí rodičia sa podľa jej slov v roku 1959 presťahovali do Banskej Bystrice, aby sa podieľali na založení tamojšej opery – starý otec ako sólista baletu a babička ako jeho členka.

Počas svojej kariéry sa podieľala na 83 inscenáciách, pričom tou poslednou bola nedávna premiéra Mozartovej Figarovej svadby. „Dospela som tam, naučila sa o kumšte, o tom, ako veci majú aj nemajú fungovať. Mala som šťastie na desiatky skvelých ľudí, zapálených umelcov a odborníkov. Pracovať s nimi ma veľmi bavilo,“ napísala v emotívnom príspevku.

Symbolický odkaz na konci kariéry

Lukáčová v závere svojho statusu uviedla, že svoj odchod vníma ako dôsledok politickej atmosféry, ktorá kultúre nepraje. „Pre tento štát kultúra nikdy nebola niečím, na čo by dbal. No ten oheň v túžbe vytvárať niečo krásne v divadle horel vždy. Napriek krízam,“ napísala.

Svoj odkaz ukončila symbolicky v deň výročia vzniku Československa slovami: „Myslím, že žijeme dobu, keď by sme sa mali k myšlienkam slobody, pravdy a spravodlivosti vracať. A každý by mal popremýšľať, kde chce v zápase o ne stáť.“

Popri práci dramaturgičky pôsobila Alžbeta Lukáčová aj ako etnomuzikologička, cimbalistka a speváčka v známej kapele Banda. Jej odchod tak znamená nielen stratu dlhoročnej odborníčky pre Štátnu operu, ale aj hlas, ktorý dlhodobo upozorňoval na zanedbávanie kultúry v slovenskom verejnom priestore.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality