Má ju každý druhý človek na svete: Len 5 infekcií je zodpovedných za viac ako 2 milióny nových prípadov rakoviny ročne
Pri prevencii rakoviny sa často hovorí najmä o životnom štýle. Nová analýza však ukazuje, akú významnú úlohu môžu zohrávať aj infekcie.
Keď sa hovorí o prevencii rakoviny, pozornosť sa často sústreďuje na fajčenie, konzumáciu alkoholu, stravovanie, pohyb či ďalšie faktory životného štýlu. Nová rozsiahla analýza však upozorňuje na ďalšiu oblasť, ktorá má na celosvetový počet prípadov rakoviny výrazný vplyv – infekcie.
Podľa štúdie tímu epidemiológov publikovanej v odbornom časopise The Lancet Oncology súviseli infekcie s približne 12 % všetkých prípadov rakoviny diagnostikovaných vo svete v roku 2024. V absolútnych číslach išlo o približne 2,3 milióna nových prípadov.
Ešte pozoruhodnejšie je, že takmer za všetkými prípadmi rakoviny spojenými s infekciami stálo iba päť patogénov. Patria medzi ne baktéria Helicobacter pylori, ľudský papilomavírus (HPV), vírus hepatitídy B (HBV), vírus Epsteina-Barrovej (EBV) a vírus hepatitídy C (HCV).
Výsledky zároveň poukazujú na možnosti prevencie. Proti niektorým z týchto infekcií už existuje očkovanie, pri ďalších môže pomôcť diagnostika a liečba. Dostupnosť jednotlivých preventívnych opatrení sa však medzi krajinami výrazne líši.
Baktériu má približne každý druhý človek
Najväčší podiel zo sledovaných patogénov pripadol na Helicobacter pylori. Táto baktéria súvisela podľa analýzy približne so 760-tisíc prípadmi rakoviny, čo predstavovalo 4 % všetkých prípadov rakoviny diagnostikovaných v roku 2024.
Ide pritom o mimoriadne rozšírenú infekciu. Podľa údajov, na ktoré upozorňuje ScienceAlert, je H. pylori infikovaný približne každý druhý človek na svete.
Väčšina nakazených nepociťuje žiadne príznaky. Niektoré kmene však môžu spôsobovať žalúdočné vredy a v konečnom dôsledku prispieť aj k vzniku rakoviny žalúdka. Práve pri tejto baktérii zostáva prevencia komplikovanejšia než napríklad pri HPV či hepatitíde B.
„Doteraz sa podarilo dosiahnuť len malý pokrok vo vývoji vakcín proti H. pylori alebo vysoko účinných terapií proti H. pylori, ktoré by dokázali minimalizovať neúčinné používanie antibiotík, čo by malo veľký význam pri kontrole rakoviny žalúdka na celom svete,“ píšu autori štúdie.

HPV súvisel so 750-tisíc prípadmi
Veľmi podobné čísla vedci zaznamenali pri ľudskom papilomavíruse (HPV). S HPV súviselo približne 4 % všetkých nových prípadov rakoviny diagnostikovaných v roku 2024, teda okolo 750-tisíc prípadov.
Vírus hepatitídy B vedci spojili s ďalšími 2 % nových prípadov, vírus Epsteina-Barrovej (EBV) s približne 1 % a vírus hepatitídy C s menej než jedným percentom.
Práve EBV predstavuje oproti predchádzajúcim globálnym odhadom dôležitú zmenu. Od publikovania starších analýz totiž pribudli dôkazy podporujúce príčinnú súvislosť medzi vírusom Epsteina-Barrovej a niektorými druhmi rakoviny.
EBV je zároveň extrémne rozšírený. Podľa ScienceAlert sa ním infikuje približne 95 % dospelých. V súčasnosti proti nemu neexistuje schválená vakcína ani iný spôsob, ktorý by spoľahlivo kontroloval jeho šírenie, hoci vedci už skúmajú niekoľko kandidátnych vakcín v klinických štúdiách.
Prevencia môže znížiť časť prípadov
Výsledky nemajú iba ukazovať rozsah problému. Autori zdôrazňujú, že infekčný pôvod časti nádorových ochorení zároveň vytvára priestor na prevenciu.
„Naše aktualizované odhady zdôrazňujú pretrvávajúci význam kontroly infekcií v globálnych stratégiách prevencie rakoviny,“ uvádzajú hlavná autorka Harriet Rumgay a jej kolegovia.
„Pri mnohých karcinogénnych infekčných agensoch existujú alebo by mohli existovať preventívne opatrenia vrátane vakcín, diagnostiky, liečby a bezpečných postupov pri podávaní injekcií,“ dodali odborníci.
Významnú úlohu môže zohrávať očkovanie proti HPV a hepatitíde B. Autori upozorňujú aj na mužov, ktorých očkovacie programy proti HPV historicky často nezahŕňali v takej miere ako ženy. Samotná existencia vakcín, diagnostiky alebo liečby však nestačí. Výzvou zostáva dostať tieto možnosti k ľuďom, ktorí ich potrebujú.
Tri štvrtiny prípadov pripadli na chudobnejšie krajiny
Analýza odhalila aj výrazné geografické rozdiely. Približne tri štvrtiny prípadov rakoviny súvisiacich s infekciami pochádzali z krajín s nízkymi a strednými príjmami. Veľkú časť zaznamenali vo východnej Ázii, juhovýchodnej Ázii a v krajinách subsaharskej Afriky.
Samotná východná Ázia predstavovala až 42 % celosvetového počtu prípadov rakoviny spojených s infekciami diagnostikovaných v roku 2024. V tejto oblasti zohrávali hlavnú úlohu najmä H. pylori a vírus hepatitídy B.
Proti niektorým stále nemáme vakcínu
Pri HPV a HBV už očkovanie poskytuje konkrétny nástroj prevencie. Situácia pri H. pylori a EBV je komplikovanejšia. Autori výskumu preto volajú po ďalších investíciách do vývoja vakcín. Okrem EBV a H. pylori spomínajú aj vírusy súvisiace s Kaposiho sarkómom.
„Hoci sú investície do vývoja nových preventívnych vakcín proti EBV, H. pylori a Kaposiho sarkómu kľúčové, vieme, že mnohé preventívne stratégie sú nákladovo efektívne,“ uvádzajú vedci. Ani už známe a efektívne opatrenia však svet podľa nich nevyužíva naplno.
„Žiaľ, takéto stratégie sa často využívajú nedostatočne pre spoločenské, finančné a politické prekážky, často práve v prostrediach, ktoré ich potrebujú najviac,“ uzavreli.
Výskumníci preto zdôrazňujú, že boj proti rakovine sa nemôže obmedziť iba na diagnostiku a liečbu už vzniknutého ochorenia. Dôležitou súčasťou zostáva predchádzanie infekciám, ktoré môžu k niektorým druhom rakoviny prispievať.