Náš osud nie je v našich rukách, štát nám pomôcť nevie alebo nechce, vraví majiteľ vychýreného slovenského hudobného klubu

Ak si sa chystal do nitrianskej hudobnej kaviarne Music a Cafe z iného mesta len preto, že tvoja obľúbená kapela sa inde na Slovensku hrať nechystala, potreboval si sa dostať k Agrokomplexu. Na priľahlom sídlisku ti už niekto ukázal cestu do nákupného centra Centro, kde známy prístav kultúry a socializácie sídli.

Splnený sen majiteľa Drahomíra Jacka sa stal súčasťou kultúrnej a spoločenskej každodennosti pre stovky Nitranov a pre živé koncerty rôznych kapiel.

Takto živo mohli vyzerať aj tohtoročné oslavy desiatych narodenín založenia Music a Cafe, ktoré pripadajú na tento rok. Lenže nebudú. Rozhodne nie pričinením Drahomíra Jacka, ani jeho šiestich stálych zamestnancov a zamestnankýň.

Zamestnancov berie ako svoju profesionálnu rodinu

Drahomír Jacko, tesne pred európskymi aj parlamentnými voľbami, takmer zadarmo poskytol svoje priestory kaviarne rôznym politikom, ktorí sľubovali zmenu. Medzi nimi bol aj Richard Sulík. O niekoľko pandemických mesiacov neskôr ho už ako ministra
hospodárstva verejne vyzval, aby nenechali prevádzky, ako je tá jeho, padnúť.

„Náš osud nie je v našich rukách. Jediné čo chceme je, aby ste nás nechali robiť si našu prácu, a my prežijeme,“ opakoval Drahomír Jacko na začiatku pandémie, a opakuje to aj dnes, dúfajúc, že čoskoro príde vytúžená doba „po“.

Majiteľ Music a Cafe sa totiž obáva, že štát prevádzkam nevie alebo nechce efektívne pomôcť. Ako člen Hudobnej únie Slovenska a Asociácie hudobných klubov Slovenska je súčasťou jednaní ľudí z kultúrneho a gastro sektora s ministerstvami.

Príbeh 77-ročného majiteľa vychýreného salaša – budoval ho desaťročia, dnes sa musel kvôli jeho záchrane zadlžiť

„Sedem mesiacov pendlujeme medzi ministerstvami. Napríklad ak máme aj gastro prevádzku, Ministerstvo kultúry nás odkazuje na Ministerstvo regionálneho rozvoja. To zas nemá schémy na pomoc, a tak nás odkážu na Ministerstvo hospodárstva. Čo sa týka priamej pomoci prevádzkam, zatiaľ nikto nedostal nič.“

Pomoc od marca do mája dostali len zamestnanci, a ak mal majiteľ prevádzky šťastie, vyjednal si zľavu na nájomnom. V Music a Cafe zamestnáva šesť stálych zamestnancov a zamestnankýň, a považuje ich za svoju profesionálnu rodinu. Preto ich odmietol prepustiť, aj keď od marca musel zrušiť koncerty a tržby rapídne klesli.

zdroj: Facebook/Music a Cafe Nitra

„Mám tu dve skoro 40-ročné dámy. Jedna z nich má deti a je samoživiteľka. Mám napríklad zamestnanca so zdravotným znevýhodnením, ktorému sme držali počas pobytu v nemocnici miesto. Naše ľudské väzby sú dosť silné,“ vysvetľuje Drahomír Jacko.

Prevádzky si navzájom pomáhajú

Od marca do mája mu štát preplácal 80 percent platu zamestnanca. Keďže sa však počíta z minimálnej mzdy, v gastrobiznise celkom bežnej, nie je to veľa. Tiež musí platiť za zamestnancov, odvody, a celý benefit sa tak v absolútnom vyjadrení dostáva na nulu. Ak by išli zamestnanci na úrad práce, dostanú len 55 percent mzdy.

„Aby prežili, dávam im peniaze navyše. Vymýšľam prácu, napríklad sa snažíme dodávať kávu a občerstvenie pre ľudí z prevádzok v nákupnom centre, kde sídlime. My sa zase snažíme nakupovať v tamojších obchodoch, a tak si navzájom pomáhame.“

zdroj: Facebook/Music a Cafe Nitra

Druhou pomocou od štátu je preplatenie nájmu v prípade, že sa dohodne s prenajímateľom. Našťastie, Drahomír Jacko sa dohodol s obchodným centrom Centro, že mu stačí platiť polovicu nájmu, a štát mu tak preplatí zvyšnú polovicu. V máji však táto pomoc prestala platiť, a tak zostala Drahomírovi Jackovi len dobrú vôľa prenajímateľa, ktorý svoju zľavu v nájomnom drží.

Letné „uvoľnenie“ – koncerty Pre sto

Istú nádej prinieslo letné uvoľnenie. Hoci priamu pomoc prevádzkam štát stále nedokázal načrtnúť, mzdy zamestnancov boli preplácané podľa prepadu tržieb. Tie dosiahli od 40 do 80 percent.

„Niekedy to bolo aj viac, no tabuľka väčší prepad tržieb nepozná,“ hovorí s trpkým úsmevom Drahomír Jacko. Koncerty bolo možné robiť v exteriéri, aj keď maximálne pre sto ľudí. Keďže aj to bola možnosť robiť si svoju prácu, vrhli sa na to naplno.

Do októbra usporiadali v rámci cyklu Pre sto až 36 koncertov vo štvrtky, piatky a soboty. Hralo sa aj divadlo pre deti. Okrem lokálnych umelcov zahrali aj veľké mená, napríklad Gladiátor, Robo Opatovský, Henry Tóth, Horkýže slíže, či Desmod – všetko za priateľských, i keď pandemických podmienok, aby si všetci trošku privyrobili.

Predsa len, pre 25 ľudí, ako to vychádzalo podľa nariadení z prvej vlny, sa predstavenia robiť nedajú.

zdroj: Facebook/Music a Cafe Nitra

Čakanie na dobu „po“

S druhou vlnou pandémie prišla v októbri ďalšia rana pre už aj tak oslabené Music a Cafe. Vláda sa na priamu pomoc kultúrno-gastronomickým prevádzkam stále nezmohla, Drahomír Jacko však stále odmieta prepustiť zamestnancov.

„Som taký rojko, stále verím, že čoskoro nastane doba „po“, náš osud bude v našich rukách, a nie v rukách štátu, ktorý nám nedokázal efektívne pomôcť, aj keď sme videli premiéra čiastkové opatrenia vyhlasovať za úspech a veľkú pomoc,“ konštatuje Drahomír Jacko.

„Alebo nech nám odpustia platenie daní, odvodov či DPH, aspoň dočasne. Keď sa vrátime do normálu, štátu to vynahradím, o návrat zákazníkov sa vôbec nebojím, svoju prácu milujem,“ dodáva.

Reštaurácie investovali tisíce do zimných terás, aby prežili. Teraz o ne prídu

Odhodlaný majiteľ Music a Cafe by dovtedy uvítal napríklad preplatenie časti prevádzkových nákladov priamo podniku, aby okrem iného nemusel byť odovzdaný na milosť prenajímateľa. 

V rámci nastavenia mysle „nejako musíme prežiť“ v týchto dňoch po plošnom testovaní premýšľa, či investovať do vykurovaného stanu, kde si ľudia prídu dať kávičku, aj keď je zima a počasie pod psa.

„Návyky ľudí sa však zmenili a ľudia sú zastrašovaní, niektorí sa boja byť jeden vedľa druhého, je ťažké odhadnúť, či sa mi investícia do stanu a vyhrievania oplatí,“ na záver dodáva Drahomír Jacko.