Mala 117, no jej telo bolo o 15 rokov mladšie. Vedci odhalili, čo stálo za jej neuveriteľnou vitalitou

Výskum zameraný na Mariu Branyas Morera, ktorá sa dožila úctyhodných 117 rokov a v minulosti niesla titul najstaršej osoby na svete, otvoril lekárom a vedcom nový pohľad na dlhovekosť. Jej život sa stal unikátnym zdrojom poznatkov, pretože dlhé roky žila v relatívne dobrom zdraví, čím poprela zaužívaný obraz staroby ako obdobia chorôb.

„Všeobecným pravidlom je, že keď starneme, čelíme väčšiemu počtu chorôb. Ona však predstavovala výnimku a chceli sme pochopiť prečo,“ vysvetľuje Dr. Manel Esteller z Výskumného ústavu leukémie Josepa Carrerasa v Barcelone. „Po prvýkrát sme dokázali oddeliť samotné starnutie od choroby,“ dodáva.

Čo odhalil výskum 117-ročnej Marie

Najmladšia dcéra Rosa Moret neraz pripisovala matkin vysoký vek genetike. „Nikdy nešla do nemocnice, nikdy si nezlomila kosti, je v poriadku, nemá žiadne bolesti,“ uviedla.

Tím vedený Dr. Estellerom sa rozhodol túto záhadu preskúmať. Zo vzoriek krvi, slín, moču a stolice odobratých krátko pred Mariinou smrťou vytvorili detailnú mapu biologických procesov, ktoré stáli za jej výnimočnou dlhovekosťou. Mariino telo síce nieslo známky vysokého veku, no zároveň sa jej choroby typické pre starobu z veľkej časti vyhýbali.

Analýza chromozómov odhalila, že ochranné úseky DNA známe ako teloméry, boli nezvyčajne krátke. V bežných prípadoch tento jav signalizuje pokročilé starnutie buniek a vyššie riziko ochorení. V prípade Marie Branyas však krátke teloméry paradoxne pôsobili ako štít. Tým, že obmedzovali schopnosť buniek ďalej sa deliť, pravdepodobne zabránili nekontrolovanému rastu a rozvoju rakoviny, vysvetľuje Esteller.

Jej imunitný systém niesol známky pokročilého veku a mutácií spájaných s leukémiou, no celkový zdravotný stav organizmu pôsobil vyrovnane. Pri detailnejšom skúmaní DNA vedci identifikovali génové varianty, ktoré chránili mozog a srdce pred neurodegeneratívnymi ochoreniami a kardiovaskulárnymi problémami.

Kľúčovými faktormi boli aj mimoriadne nízka úroveň systémového zápalu a efektívny metabolizmus tukov a cholesterolu. „Všetky tieto faktory majú zásadný význam, pretože súvisia s ochoreniami typickými pre starších ľudí a napokon vás pripravia o život,“ zdôrazňuje Esteller pre The Guardian.

Dlhovekosť ukrytá v milovanej potravine

Vedci sa pri skúmaní Marie Branyas obrátili aj na tzv. epigenetické hodiny. Tie hodnotia vzorce génovej expresie a umožňujú presnejšie určiť biologický vek človeka. Výsledky priniesli pozoruhodné odhalenie.

„Bola najmenej o 10 až 15 rokov mladšia (ako bol jej chronologický vek),“ uviedol Esteller. Jej črevný mikrobióm pôsobil rovnako mladistvo. Obsahoval vysoký podiel baktérií rodu Bifidobacterium, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri udržiavaní črevnej rovnováhy.

Ako informoval denník Independent, pestrá strava Marie Branyas, bohatá na ovocie, zeleninu a jogurty, mohla významne prispieť k dobrému stavu jej čriev. Sama Maria opakovane tvrdila, že kľúč k dlhovekosti sa ukrýva v jogurtoch, ktorých skonzumovala až tri porcie denne.

„Prírodný jogurt obsahuje živé bakteriálne kultúry, ktoré pomáhajú udržiavať vyvážený črevný mikrobióm. Ten zohráva úlohu vo všetkom od trávenia cez imunitu až po náladu a zápaly.“ Vysvetlil pre Independent nutričný poradca Rob Hobson.

„Pravidelná konzumácia fermentovaných mliečnych výrobkov, ako je jogurt, sa spája aj s nižšou úrovňou zápalu a zníženým rizikom metabolických ochorení, niektorých druhov rakoviny a zhoršovania zdravotného stavu súvisiaceho s vekom.“

Hobson zároveň pripomína, že dlhovekosť podporuje aj pestrosť rastlinnej stravy. „Jedenie rôzneho ovocia a zeleniny zvyšuje mikrobiálnu diverzitu, ktorá je silným ukazovateľom dobrého zdravia čriev. Vaše mikróby následne produkujú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ako je butyrát, ktoré pomáhajú znižovať zápal a udržiavať zdravú črevnú sliznicu,“ dodal.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking