Manželia precestovali kus sveta a usadili sa na strednom Slovensku. Založili tam vlastnú farmu

Už keď sa pred dvadsiatimi rokmi brali, dúfali, že raz si založia vlastnú farmu. Dnes si môžu povedať, že sa ich sen pomaly stáva skutočnosťou. Čo všetko môžeš u nich na farme obdivovať? A aká dlhá cesta stála za zrodom ich sna? To nám prezradili manželia Ambrošovci, ktorí si založili na juhu stredného Slovenska Farmu lavella.

Ich cesta životom zo začiatku naberala celkom iný smer. Najprv Janka a Števo strávili pár mesiacov v Amerike, potom sa im narodili deti. Neskôr vycestovali na študijný pobyt do Dánska, ale už vtedy vedeli, že sa potrebujú ako mladá rodina finančne zabezpečiť a zároveň našetriť na ich sen. Preto prijali aj ďalšie zahraničné pracovné ponuky.

zdroj: Janka Ambrošová

„Manžel začal školiť vojakov na odmínovacie stroje v Afrike, neskôr pôsobil ako riaditeľ strojárskej spoločnosti či ako projekt manažér na výstavbe elektrární v Nigérii. Ja som vyštudovala medzinárodné vzťahy a diplomaciu, najskôr som krátko pracovala v strojárenstve, potom tiež v oblasti energetiky, kde som zotrvala takmer 10 rokov,“ hovorí Janka s tým, že rozbiehala niekoľko projektov, riadila paroplynovú elektráreň či ako firemný poradca a manažér budovala rôzne firmy, hotel či zubnú kliniku v Prahe.

Všetky práce ich stále viac a viac približovali k ich snu. Vybudovanie farmy do obrazu, ktorý si vytvorili, si však vyžadovalo omnoho väčšie investície ako na začiatku očakávali. Podľa manželov je paradoxom, že keď chce človek začať žiť jednoduchšie, potrebuje na to veľmi veľa peňazí.

Prieloh. Miesto kde manželia hospodária

Už pred piatimi rokmi si vyhliadli starú farmu na samote pod Prielohom, neďaleko Dolnej Strehovej, kde by chceli mať aj tú svoju, avšak v tom čase bola na predaj za veľmi vysokú cenu.

„Už vtedy sme verili, že na ňu nejako peniaze zoženieme, napísali sme projekt a rozosielali ho na všetky strany, hľadali sme investora alebo aspoň pôžičku. Nepodarilo sa, tak sme odcestovali na Filipíny. Po ďalších dvoch rokoch už bola cena na polovici, naša nádej ožila, ale peniaze stále chýbali, tak sme prijali pracovnú ponuku v Prahe. Podarilo sa nám niečo ušetriť a minulý rok sme si farmu kúpili,“ opisuje s radosťou hrdá majiteľka usadlosti.

zdroj: Janka Ambrošová

Toto miesto im je blízke aj z iného dôvodu. Manželia sa po mnohých zahraničných cestách cítia ako doma práve vo veľkokrtíšskom okrese.

„Môj otec pochádza z Dačovho Lomu, dedinky ležiacej pri Veľkom Krtíši. Nad ňou sme si vysadili levanduľové políčko, neďaleko býva moja sestra včelárka, s ktorou si navzájom vypomáhame. Zvažovali sme či neostať farmárčiť radšej niekde pri Prahe, alebo na Orave, či Liptove, ale všade sme sa cítili cudzo,“ vysvetľuje Janka Ambrošová a konštatuje, že tento okres je v porovnaní so zvyškom Slovenska menej rozvinutý, a to hlavne čo sa týka pracovných príležitostí a cestovného ruchu, a práve preto si povedali, že sem treba niečo priniesť.

Filipíny im rozšírili obzor

O tom, že chcú mať farmu boli manželia uzrozumení už pred rokmi. Ako však chcú celú farmu vybudovať, čo budú chovať, čo vyrábať, to si uvedomili až na Filipínach. Pred piatimi rokmi tam manželia spoločne s deťmi vycestovali kvôli projektu výstavby elektrárne. „Strávili sme ‚v divočine’ vyše roka. Každý z nás si so sebou vzal len jeden kufor osobných vecí. Aj to bol dôvod, aby sme si uvedomili, že ku šťastiu vôbec nepotrebujeme viac,“ s úsmevom spomína Janka.

zdroj: Janka Ambrošová

Napriek tomu, že sú Filipíny veľmi chudobné, ľudia tam vraj boli omnoho šťastnejší a pozitívnejší ako v Európe. Vážili si maličkosti, boli k sebe navzájom ohľaduplní, veľa si pomáhali, usmievali sa a nikam sa neponáhľali. Podľa Janky je ich životný štýl veľmi spomalený, pohodový, bezstresový. Rýchlo sa mu celá rodina prispôsobila.

Najviac ich však dostalo filipínske stravovanie a takzvaný „wet market“ – tradičný denný trh s potravinami, na ktorom sa dalo kúpiť všetko úplne čerstvé a priamo od pestovateľov či výrobcov. Zelenina a ovocie vraj na trhu boli neskutočne chutné. Kokosové mlieko vylisovali priamo pred ich očami, ryby a morské plody boli ešte živé a na požiadanie ich predávajúci rozporciovali a naložili im ich do prinesených misiek. Kurence a iné mäso bolo vraj podľa Jany prísne kontrolované, mohlo byť len z toho dňa.

„Keď sme sa zaujímali o to čo urobia s mäsom, ktoré v daný deň nepredajú, dozvedeli sme sa, že ho predávajú do supermarketov, ktoré ho zamrazia a predávajú za mnohonásobne vyššie ceny,“ približujú manželia s tým, že práve vtedy si uvedomili, aké je to celé na ruby. Zamýšľali sa nad tým, prečo to vlastne ľudia robia, či nevidia, že kúpiť čerstvú potravinu priamo od výrobcu je úplne iná úroveň aj iný pocit.

zdroj: Janka Ambrošová

„Ten malý výrobca chce, aby ste sa vrátili aj o týždeň a nakúpili od neho, preto vám nikdy nepredá niečo pokazené alebo zlé. Pokazil by si meno a prišiel by o živobytie. Často okolo výrobcov behali ich deti, pomáhali alebo sa len tak hrali, v princípe ste si mohli vybrať, koho vlastne chcete svojim nákupom podporiť,“ vysvetľuje a dodáva, že práve wet market bol pre nich veľkou inšpiráciou ako to robiť u nich na farme.

Farmárčia sami. Cez prázdniny im pomáhajú aj ich deti

„Posledný rok sme sa obaja venovali len rozvoju farmy a výrobe syrov. Keďže farma ešte nezarábala, žili sme len z malej rezervy, ktorú sme si vytvorili. Cez prázdniny nám pomáhajú aj naše dve deti, ktoré sú počas školského roka na školách v zahraničí,“ vysvetľuje Janka a dodáva, že sú tými najlepšími pomocníkmi a ako jediní sa dokážu postarať o celú farmu.

Na Farme lavella môžeš vidieť pobehovať sliepky, kuriatka, husi, morky či kačky. Majú tam aj zajace, kravy, kozy, ovce, ale aj psíkov či mačky. Pochutiť si zasa môžeš na kozom aj kravskom mlieku, všakovakých mliečnych  výrobkoch, na mede, hydine, alebo si urobiť radosť levanduľovými produktmi. „Celkovo najobľúbenejší syr je asi Parlag, na ktorý sme si postupne vyvinuli receptúru. Ide o krémový kozí syr zrejúci na hroznovom liste pod popolom a jemnou bielou plesňou,“ hovorí Janka.

Manželia len nedávno nadviazali spoluprácu s prvým farmárskym obchodom v Leviciach. Tvrdia, že sa s majiteľmi Shopa Hontu zhodli na hodnotách a že u nich v obchodíku predávajú okrem ich masla aj ich posolstvo. Zatiaľ vraj nemajú veľa stabilných zákazníkov, ale boli by veľmi radi, keby sa našlo dostatok lokálnych odberateľov, pre ktorých by ich práca mala zmysel.

Chcú podporiť miestnu agroturistiku

S farmou majú ešte veľa plánov. Radi by dobudovali nevyhnutné veci ako elektrinu a vodu do maštalí, čo im uľahčí prácu a vytvorí priestor pre ďalšie aktivity. Veľmi by sa im zišli aj stroje, na ktoré si však za rok prevádzky Farmy lavella nezarobili.

Chcú tiež podporiť agroturistiku v regióne. Podľa nich to tu disponuje množstvom zaujímavostí, ktoré sa oplatí vidieť či už termálne pramene, pekná príroda, alebo vhodné podmienky na cykloturistiku.

„Radi by sme vybudovali skromné ubytovanie pre rodiny s deťmi, aby si mohli vyskúšať aký je život na farme, kde môžu zrelaxovať, spoznať nové miesta a zároveň sa aspoň z časti zapojiť do samotného chodu farmy,“ približuje svoje vízie pani Janka s tým, že verí, že sa im na tento sen postupne podarí zarobiť, pretože ich práca má zmysel a budú sa o to snažiť kým budú s manželom vládať.