Marta Juhasz: Mojim poslaním je ukázať ľuďom, akými skvelými materiálmi dennodenne pohŕdame

  • Narodila sa v Bratislave a vyrastala som v obci Zlaté Klasy neďaleko hlavného mesta
  • Jej prvé šperky vznikali práve počas strednej školy
  • K ručnej práci ma v detstve viedla mama
zdroj: Marta Juhasz šperky (Michal Líner)
  • Narodila sa v Bratislave a vyrastala som v obci Zlaté Klasy neďaleko hlavného mesta
  • Jej prvé šperky vznikali práve počas strednej školy
  • K ručnej práci ma v detstve viedla mama

„Keďže som ročník 1988, mala som to šťastie, užiť si klasické a slobodné detstvo, na bicykli medzi dedinami, s krásnym západom slnka nad poliami, pri ktorom som často snívala o kreatívnej ‚kariére’. Síce som život na dedine mala rada, rozmýšlaním a názormi som nikdy nevedal zapadnút a preto som po absolvovaní miestnej základnej školy šťastne pokračovala v štúdiu na gymnáziu na Dunajskej ulici v Bratislave,“ hovorí M. Juhasz.

Jej prvé šperky vznikali práve počas strednej školy. „Relatívne rýchlo som začala dostávať aj svoje prvé objednávky od kamošiek. Na vysokú školu som sa hlásila na učiteľstvo, kombináciu maďarský jazyk – estetika, vydržala som tam reálne rok a potom som si uvedomila, že som sa vybrala zlým smerom. Ešte počas vysokej som sa zamestnala v jednej kopírovacej/grafickej firme, bola to super príležitosť ako sa naučiť robiť grafiku, ovládať tlačiarnícku technológiu, prácu s luďmi a naučiť sa zvládať stres. Konečne som sa cítila byť slobodná a mohla som sa vrátiť aj k svojim šperkom. V súčasnosti sa venujem svojej tvorbe udržateľných a recyklovaných šperkov naplno. Splnila som si svoj sen o kreatívnej práci.:),” vysvetľuje.

Tvoja tvorba je plná experimentovania a snahy produkovať, čo najmenej odpadu. Čo ťa doviedlo k takému pohľadu na vytváranie šperkov?

K ručnej práci ma v detstve viedla mama. Často sa stalo, že nám chýbal nejaký materiál na tvorbu, tak sme to nahradili niečím, k čomu sme prístup mali. Napríklad, ako strieborný papier sme použili vnútro tetra pakových obalov. Keď so počas dospievania začala vyrábať šperky, bolo mi veľmi prirodzené spracovať najprv materiál ku ktorému som mala jednoduchší prístup. Postupne som si uvedomila, že z odpadu vyprodokujeme čoraz viac a stalo sa to akýmsi mojim poslaním ukázať ľuďom, akými skvelými materiálmi dennodenne pohŕdame.

Klimatická kríza je stále viac a viac závažným problémom súčasnosti. Do akej miery ovplyvňujú veci, čo sa dejú okolo nás tvoju tvorbu?

Pri tvorbe sa snažím spracovať, čo najviac odpadu. Kladiem dôraz na to, aby bol šperk funkčný a čo najdlhšie použiteľný a taktiež, aby mohol byť v prípade zničenia daľej zrecyklovaný.

S akými materiálmi primárne pracuješ a prečo? Majú pre teba aj hlbší význam?

Práca s kovmi je základ zlatníckeho remesla a aj pre mňa najbližšia. Už aj moje úplne prvé šperky som robila z kovu – z medi. Neskutočne ma fascinuje ako sa dajú kovy tvarovať mechanickým zásahom. Okrem kovu mám rada prácu s plastmi, tam ma láka hlavne možnosť experimentu.

zdroj: Marta Juhasz šperky (Michal Líner)

Myslíš si, že má umenie moc ovplyvniť verejnú mienku a upozorňovať na klimatické problémy dneška?

Myslím si, že umenie všeobecne má veľkú moc ovplyvniť rozmýšlanie ľudí. Našťastie veľa skvelých umelcov pracuje s touto témou v rôznych smeroch.

Ako vnímaš slovenskú šperkársku tvorbu, ktorá sa zameriava na udržateľnosť v porovnaní so zahraničím? Je na Slovensku ťažké vybudovať dizajnérsku značku?

Recyklované a upcyclované šperky vznikajú u nás hlavne ako mini kolekcie popri inej tvorbe. Najmä sa spracuje do šperkov drevený odpad alebo iné prírodné materiály, je to pekná forma bezodpadovej tvorby, ale hlavné ekologické problémy nerieši. V záhraničí šperkári často pracujú z odpadom, dokonca mnohokrát používajú odpadový materiál aj v konceptuálnom šperku. Mne sa zdá, že aj zákazníci sú viac otvorení k takejto tvorbe. Na Slovensku je šperk stále málo vnímaný ako umelecké dielo a často sa stáva, že keď nie je vytvorený z drahého kovu, tak je automaticky braný ako bižutéria s minimálnou hodnotou. Napriek tomu si myslím, že je to u nás stále lepšie a lepšie, ale samozrejme začiatky nikdy nie su ľahké.

Aké sú tvoje autorské plány a kam by si rada svoju tvorbu posunula?

Najdôležitejšie je momentálne pre mňa, aby som mohla stále tvoriť, tým pádom sa viem ďalej posúvať a zdokonalovať. Plánujem nové kolekcie a spolupráce, kolekciu aj pre pánov, chcem rozbehnúť online predaj a dostať sa ďalej do sveta, ale hlavne aktuálne sa udomácniť v novom ateliéri. 

Budeš hosťkou 2. ročníka festivalu o súčasnom umení s enviromentálnym zameraním. Aký má pre teba tento festival význam? Čo na ňom predstavíš? 

Vzdy ma veľmi inšpiruje komunikácia s ľudmi na túto tému, som otvorená rôznym názorom. Chcela by som preto byť tiež inšpiráciou a povzbudiť tvorcov, aby sa nebáli pracovať s odpadom a poukázať na výhody a slobodu pri tvorbe z nej.

Event Festival Nasuti nájdete na Facebooku, na webe Novej Cvernovky alebo Instagrame.

Pokiaľ vás zaujímajú hlbšie témy udržateľnosti a ekológie v umení, navštívte 21. Septembra Festival Nasuti v Novej Cvernovke. Prvý festival súčasného umenia s enviromentálnym zameraním spája kreativitu, umenie, dizajn, inovácie a ekologické myslenie. Program tvoria prednášky, diskusie, workshopy a kreatívna produkcia vo forme prezentácií, originálnych performance, objektov, dizajnov a inštalácií. Zámerom festivalu je zvyšovať povedomie o aktuálnych ekologických problémoch a riešeniach.

Najnovšie video