Mať, či nemať deti? Čoraz viac mladých odmieta rodičovstvo kvôli klimatickej zmene

Mať či nemať deti. Otázka, ktorú si kladú mnohí. Niekto po deťoch túži, iné páry si zas rodičovstvo nedokážu predstaviť.

Neplodnosť je ďalším strašiakom. V našej krajine ním trpí 20 % párov, zväčša ide o mužov. WHO tvrdí, že neplodnosť môže byť spôsobená mnohými faktormi či už v mužskom, alebo v ženskom reprodukčnom systéme. Niekedy však nie je možné vysvetliť príčiny neplodnosti. 

Deti ako klimatický problém?

Osobitnou skupinou sú však ľudia, ktorí sa rozhodnú nemať deti kvôli klimatickej kríze. Jedenie mäsa, cestovanie autom či lietadlom, to všetko sú činnosti, ktoré najviac trápia našu planétu. No na vrchole rebríčka sú naše ďalšie generácie.

Nájdu sa však aj ľudia, ktorí si myslia, že deti a udržateľnosť môžu ísť ruka v ruke. Ak budú budúce generácie žiť udržateľnejšie a produkovať menej emisií, klimatická kríza sa dá odvrátiť aj pri súčasnom populačnom raste, cituje štúdiu Vice. Čísla však hovoria jasne.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Barbara Jagusak (Heribanova) (@babsyheriban)

Podľa štúdie vedcov zo švédskej univerzity v Lunde, mať deti je to najničivejšie, čo môže človek urobiť pre životné prostredie. Výsledky štúdie uvádzajú, že mať o jedno dieťa v jednej rodine menej, môže ušetriť v priemere 58,6 ton oxidu uhličitého.

Vedúci autor Seth Wynes pre The Local uviedol: „Zistili sme, že existujú štyri kroky, ktoré by mohli viesť k podstatnému zníženiu uhlíkovej stopy jednotlivca, a to stravovanie sa rastlinnou stravou, vyhýbanie sa leteckej doprave, presuny bez automobilov a menšie rodiny.“

„Napríklad život bez áut ušetrí ročne asi 2,4 tony oxidu uhličitého, zatiaľ čo konzumácia rastlinnej stravy ušetrí 0,8 tony ročne,“ doplnil. 

Naša krajina vymiera, o 100 rokov bude Slovákov o polovicu menej. Neplodné páry sú novodobý problém

Ak človek uvažuje o tom, či mať dieťa, tak veľkú rolu môžu zohrať aj environmentálne obavy. Ľudia mávajú obavy z preľudnenia a toho, že dieťa spôsobí škody na životnom prostredí. Bude využívať zdroje a zhoršovať zmenu podnebia.

Iných zas znepokojuje privádzanie dieťaťa do znečisteného a preplneného sveta. „Viete, my sme si skutočne pokazili túto planétu a cítim sa vinný, že som na toto miesto priviedol dieťa,“ povedal rodič pre portál Grist.

zdroj: TASR/AP/Antonio Calanni

Deti odsúdené na utrpenie

Zatiaľ čo niektoré svetové vlády sa pokúšajú o vzbudenie záujmu mladých ľudí o dieťa, antinatalisti tvrdia, že novonarodené dieťa je odkázané na utrpenie a bolesť. Dokonca podporujú myšlienku podania žaloby na rodičov kvôli tomu, že dieťa priviedli na svet. V súčasnosti je teda podľa nich nepochybne lepšie radšej žiadne deti nemať. 

Filozofické hnutie antinatalizmu zastáva názor, že každý narodený človek je odsúdený na utrpenie a na spôsobovanie utrpenia okolitému svetu. Pre ekologických antinatalistov zosobňuje utrpenie sveta biedny stav životného prostredia.

Klimatická kríza zabíja ľudstvo, ovplyvňuje pôrodnosť aj tehotenstvo. Slovensko je na tom už teraz biedne

Problém vidia zástancovia hnutia v dnešnej spoločnosti, ktorá plodenie detí príliš oslavuje , a to bez dôkladného zváženia následkov pre už tak preľudnenú planétu. „Naša kultúra je silne pronatalistická a je to na našu škodu,“ ozrejmila pre denník The Guardian dvadsaťšesťročná antinatalistka Gwynn Mackellenová, ktorá je členkou Hnutia dobrovoľného ľudského vyhynutia (VHEMT).

Bezdetnosť ako lepšia voľba?

„Preľudnenosť, zmena klimatických podmienok a s tým súvisiaci nedostatok vody, jedla, živnej pôdy, dezertifikácia, pesticídy. To sú hlavné dôvody, prečo som sa rozhodla nemať deti. Ľudstvo má vysoké nároky na život, a pritom poškodzuje a znečisťuje všetko okolo seba. Priviesť dieťa do sveta s nejasnou budúcnosťou, to určite nie,“ píše Denisa v skupine facebookovej stránky No Kidding Czech-Dobrovolně bezdětní.

Ďalším hnutím, ktoré preferuje nemať deti je Green Inclination – No kids (GINK). Ide skupinu párov a jednotlivcov, ktorí chcú prispieť k riešeniu environmentálnej krízy. Dobrovoľne sa rozhodli nemať deti, a tým výrazne znížiť svoju uhlíkovú stopu. 

Žiadne „koronabábätká“ na Slovensku nebudú. Mladí nechcú rodinu, ani zďaleka to nie je priorita

K hnutiu GINK sa hlási aj niekoľko hollywoodskych hviezd. Za najvýraznejšiu osobnosť sa však považuje speváčka Miley Cyrus. O Miley je známe, že je vegánkou a aktivistkou. V rozhovore pre magazín Elle sa minulý rok vyjadrila, že jej na planéte záleží natoľko, že na svet neprivedie dieťa, pokiaľ si nebude istá, že by žilo na Zemi, kde vo vode stále plávajú ryby.

zdroj: Unsplash/Toa Heftiba

Preľudnenie ako hrozba ľudstva

Ľudstvo čelí bezprecedentnému populačnému rastu, ktorý nemá v ľudskej histórii obdobu. Tento rast, respektíve ním spôsobené preľudnenia ohrozuje nielen ľudstvo, ale aj život na tejto planéte. Napriek tomu sa o týchto problémoch otvorene a verejne nehovorí.

Rapídny populačný rast sa v súčasnosti odohráva a do konca tohto storočia bude najhorší v Afrike, prevažne subsaharskej. Je nutné si uvedomiť, že životné prostredie nemá hranice a čo sa deje v jednom regióne, ovplyvní i ostatné regióny. Preto nemôžeme zatvárať na Slovensku oči a tváriť sa, že sa nás táto problematika netýka. 

Rast svetovej populácie by mohol dosiahnuť vrchol okolo roku 2100, keď sa celkový počet obyvateľov planéty priblíži k 11 miliardám. Organizácia odhaduje, že do roku 2050 vzrastie počet obyvateľov sveta zo súčasných 7,7 na 9,7 miliardy. Ešte v roku 2017 sa predpokladalo, že do roku 2100 dosiahne úroveň okolo 11,2 miliardy. Tento údaj však musel byť upravený smerom nadol, keďže čoraz viac krajín hlási klesajúcu pôrodnosť.

Očakáva sa, že viac než polovica prírastku svetovej populácie do roku 2050 bude pripadať na deväť krajín: Indiu, Nigériu, Pakistan, Konžskú demokratickú republiku (KDR), Etiópiu, Tanzániu, Indonéziu, Egypt a Spojené štáty. Počet obyvateľov krajín Afriky južne od Sahary sa má v tomto období takmer zdvojnásobiť, zatiaľ čo v Severnej Amerike a Európe počíta OSN len približne s dvojpercentným nárastom.

Dôvodov, prečo ľudia nechcú mať deti je (okrem vyššie spomenutých) oveľa viac. Mnohí majú pocit, že nie sú dostatočne zodpovední a okrem toho neprivedú dieťa do sveta, v ktorom neustále rastie nerovnosť medzi ľuďmi.