Maturanti môžu dostať to, po čom dlho túžia. Študentská rada navrhuje radikálnu zmenu

Maturitná skúška by sa mohla hodnotiť aj na základe dlhodobého prospechu študentov. Navrhuje to Študentská rada stredných škôl (ŠRSŠ). Uvítala by aj integrovanie otvorených úloh s dôrazom na kreatívne myslenie či realizovanie dlhodobej maturitnej práce. TASR o tom informovali z rady.

„Tradičné hodnotenie často ignoruje dlhodobý vývoj študenta. Nový prístup by zahrnul hodnotenie na základe celkového úsilia a angažovanosti počas celého stredoškolského obdobia,“ uviedli zástupcovia ŠRSŠ. Zvýšenie kreatívneho elementu v maturitných testoch by zase podľa nich podporilo inovačné myslenie a riešenie skutočných problémov.

Ako skonštatovali, študenti by mohli realizovať aj dlhodobú maturitnú prácu v poslednom ročníku. „Odprezentovanie a jej následná obhajoba by sa dali zrovnocenniť s ústnou odpoveďou alebo ju nahradiť, ktorá momentálne vyžaduje od študentov memorovanie faktov bez potreby zručnosti práce s nimi,“ avizovali.

Zástupcovia rady tiež navrhujú implementovať viacstupňovú maturitnú skúšku. Študenti by si tak mohli vybrať požadovanú úroveň náročnosti a zamerania. Pomohlo by im to podľa ŠRSŠ s predmetmi, ktoré sú povinné, no zároveň nespadajú obsahom medzi predmety ich prioritného záujmu.

Rezort školstva sa začal zaoberať reguláciou mobilov 

Mobilné telefóny na školách by mohli byť nahradené ľudským kontaktom. TASR to uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško. Vníma pozitívne, že sa reguláciou mobilných technológií začal zaoberať aj rezort školstva. Je podľa neho potrebné vypočuť si všetky strany a ich názory a následne prijať definitívne riešenie, ktoré bude prospešné pre deti.

„Moja dlhoročná prax s deťmi potvrdzuje, že deti majú čoraz menej ľudského kontaktu a interakcie. Žiadna technológia sa nemôže rovnať prínosu, ktorý generuje ľudský kontakt,“ skonštatoval Mikloško pre TASR. Zdôraznil pritom potrebu deťom pomôcť, nie im niečo zakazovať.

Zistenia vedcov a štatistiky podľa jeho slov ukazujú, že mobilné technológie deťom viac škodia, než pomáhajú. „Je jasné, že v dnešnej dynamicky sa rozvíjajúcej dobe pokrok ani digitálne technológie nezastavíme, my musíme chrániť deti pred ich negatívnymi vplyvmi a naučiť ich zodpovedne tieto technológie používať tak, aby im neškodili,“ avizoval.

Je podľa neho potrebné, aby všetci zúčastnení pochopili, že ide o „digitálny heroín“. Poznamenal, že každý by si mal uvedomiť negatívne vplyvy mobilov na deti od jednoduchého prístupu k nevhodnému obsahu, cez nástroj šikany až po neurologické dosahy na ľudský mozog. Rovnako aj na budúcnosť detí a celej spoločnosti.

Ako dodal komisár pre deti, na tento problém poukazujú už nejaký čas v reakcii na zistenia a odporúčania z globálnej správy UNESCO s názvom Technológie vo vzdelávaní.

„UNESCO, pre ktoré je vzdelávanie a práca s mládežou jednou z kľúčových aktivít, apeluje na členské krajiny, aby presne definovali používanie mobilných technológií v školách. Musíme deti učiť fungovať s aj bez mobilov spôsobom, aby mobily podporovali, ale nie nahrádzali medziľudskú interakciu,“ uzavrel.

Aktuálne je v kompetencii škôl nastaviť si zákaz alebo možnosť používania mobilných telefónov. Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas-SD) avizoval, že mobilné telefóny by sa mohli zakázať na prvom stupni základných škôl. Na druhom stupni by sa ich využívanie mohlo obmedziť. Rezort v tejto veci komunikuje aj s odborníkmi.