Mesiac zmenil vizáž: Kráter McGetchin je veľký ako dve futbalové ihriská

Na povrchu Mesiaca pribudol útvar, ktorý tam ešte pred niekoľkými rokmi nebol. Vedci ho odhalili až pri porovnávaní starších a novších záberov a následne zistili, že za jeho vznikom stojí mimoriadne silný náraz.

Všetko sa začalo nezvyčajnou škvrnou

NASA informovala o objave nového krátera McGetchin, ktorý vznikol na východnom okraji Mesiaca niekedy medzi 11. aprílom a 22. májom 2024. Podľa vedcov ide o najväčší novoformovaný kráter, aký bol doteraz v Slnečnej sústave zaznamenaný.

K objavu došlo počas kontroly kvality dát zo sondy Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO). Robert Wagner, vedec pracujúci s dátami z jej kamerového systému, si na veľkej mape Mesiaca všimol výraznú svetlú škvrnu obklopenú tmavým halom.

Naznačovala, že v danej oblasti došlo k zmene povrchu. Wagner preto začal porovnávať staršie a novšie snímky a postupne zistil, že na mieste skutočne vznikol nový kráter. NASA uvádza, že svetlá škvrna, ktorú si vedec všimol, nepredstavovala samotný kráter. Išlo o materiál, ktorý bol pri náraze vyvrhnutý do jeho okolia.

Na podrobnejšie skúmanie následne vedci využili aj kameru s vyšším rozlíšením. Tá im umožnila presnejšie určiť tvar a veľkosť nového útvaru a preskúmať, ako náraz zasiahol okolité územie.

Teleso mohlo byť veľké ako šesťposchodová budova

Web BBC Sky at Night Magazine informoval, že kráter dostal meno McGetchin podľa lunárneho vedca Toma McGetchina. Vznikol po náraze kométy alebo asteroidu, ktorý mohol byť veľký približne ako troj- až šesťposchodová budova.

Samotný kráter má priemer 222 metrov a hĺbku približne 43 metrov. BBC jeho šírku prirovnáva k dĺžke dvoch futbalových ihrísk, zatiaľ čo do jeho hĺbky by sa podľa prirovnania zmestili tri školské autobusy postavené na seba.

Takýto náraz pritom podľa vedcov nie je bežnou udalosťou. Kolízia objektu, ktorý vytvorí kráter tejto veľkosti, sa na Mesiaci odohráva približne raz za storočie alebo dokonca ešte menej často.

Mesiac zasahujú vesmírne objekty neustále

Sonda Lunar Reconnaissance Orbiter krúži okolo Mesiaca už viac ako 17 rokov. NASA prostredníctvom nej sleduje napríklad topografiu, zloženie povrchu, teplotu či radiačné prostredie.

Počas svojej misie tím identifikoval najmenej 1 000 nových impaktných kráterov a približne 100 000 ďalších zmien povrchu, ktoré súviseli s dopadmi objektov alebo materiálom vyvrhnutým po nárazoch.

Väčšina týchto udalostí je však podstatne menšia ako tá, ktorá vytvorila McGetchin. NASA uvádza, že najmenšie krátery rozpoznateľné na snímkach sondy majú približne 9 metrov. Vznikajú po dopade objektov s priemerom približne 110 centimetrov.

BBC zároveň upozorňuje na zásadný rozdiel medzi Zemou a Mesiacom. Zatiaľ čo naša planéta má atmosféru, ktorá dokáže mnohé menšie vesmírne telesá spomaliť alebo úplne zničiť, Mesiac výraznú atmosféru nemá. Objekty sa preto môžu dostať priamo na jeho povrch.

Okolie krátera je počas noci chladnejšie

Zaujímavý objav sa však vedcom podaril aj po preskúmaní teploty v okolí nového krátera. NASA uvádza, že prístroj Diviner na palube LRO odhalil približne 6,5 kilometra širokú oblasť, ktorá je počas noci približne o 9 °C chladnejšia ako okolité územie.

Dôvodom je materiál, ktorý náraz narušil a rozptýlil v okolí krátera. Mesačný regolit sa stal menej hustým a podľa vedcov preto nedokáže tak dobre zadržiavať teplo. BBC Sky at Night Magazine upozorňuje, že tento jav ukazuje, ako ďaleko za hranice samotného krátera môže jeden veľký náraz ovplyvniť mesačný povrch.

Objav McGetchinu tak nie je len záznamom jednej mimoriadnej kolízie. Ukazuje tiež, že Mesiac je stále dynamickým prostredím, ktorého povrch sa mení aj v súčasnosti – a moderné sondy dokážu tieto zmeny zachytiť aj spätne vďaka porovnávaniu snímok.