Mikrobiologička odhalila nenápadné chyby Slovákov: Antibakteriálne mydlo je omyl, z klimatizácie hrozí zápal pľúc

Umývanie rúk, sprchovanie, čistenie klimatizácie či dezinfekcia telefónu, sú veci, ktoré robíme automaticky, no často nesprávne. Práve preto sme sa pýtali slovenskej odborníčky ako na správnu hygienu. 

Prednostka Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, profesorka Adriána Liptáková, v Startitup relácii Na zdravie vysvetlila, kde robíme najčastejšie chyby a prečo prehnaná hygiena dokáže napáchať viac škody než úžitku.

Podľa Liptákovej netreba na bežné umývanie rúk siahať po antibakteriálnom mydle. „My odporúčame skôr používať bežné mydlo, nie antibakteriálne, pretože predsa len tá antibakteriálna zložka v určitom okamihu môže vyselektovať tie rezistentné baktérie,“ vysvetľuje.

Antibakteriálne mydlo? Zbytočné a kontraproduktívne

Baktérie sa podľa odborníčky delia extrémne rýchlo. Zatiaľ čo ľudská bunka sa delí raz za tridsať rokov, baktéria to dokáže raz za dvadsať minút. Pri opakovanom kontakte s tou istou účinnou látkou si tak rýchlo vymieňajú genetickú informáciu a získavajú rezistenciu. Tým sa účinok antibakteriálnej zložky stráca.

Bežné mydlo pritom podľa nej stačí. Dôležité je hlavne mechanicky odstrániť špinu aj mikroorganizmy z celého povrchu ruky pod tečúcou vodou.

Umývať ruky by sme si podľa nej mali predovšetkým po príchode z vonkajšieho prostredia, pred jedlom a vždy po použití toalety. Naopak, obsesívne umývanie rúk niekoľkokrát za hodinu už škodí. Narúša totiž kožný mikrobióm, čím vznikajú drobné ranky a zvyšuje sa riziko zápalových ochorení kože.

Sprchovanie raz denne stačí

Na otázku, koľkokrát denne je vhodné sprchovať sa, má Liptáková jasnú odpoveď: „Odporúčame sprchovanie raz denne.“ Výnimkou sú extrémne situácie, ako fyzicky náročné povolania, práca v horúcom prostredí alebo dni s extrémnymi horúčavami. Netreba sa však pri tom spoliehať na mydlo a šampón niekoľkokrát denne, pretože aj to narúša kožný mikrobióm.

Leto je tiež podľa mikrobiologičky vôbec najobľúbenejším ročným obdobím mikroorganizmov. Teplo okolo 20 až 25 stupňov na povrchu tela a zmena pH pokožky pri potení vytvárajú ideálne podmienky na ich množenie. Najväčšou chybou na kúpalisku pritom nie je samotná voda, ale to, čo nasleduje po kúpaní.

„Ak si necháme mokré plavky na sebe… vytvárame fantastické prostredie, vlhké, teplé, práve pre tie kvasinky a plesne,“ vysvetľuje Liptáková. Tieto mikroorganizmy sa bežne vyskytujú len v zanedbateľnom množstve, no stačí asi 20 minút na to, aby sa ich počet zdvojnásobil. 

Klimatizácia môže spôsobiť aj vážny zápal pľúc

„Klimatizácia je perfektný sluha, ale zlý pán,“ upozorňuje Liptáková. Nedostatočne servisovaná klimatizácia vytvára vlhké prostredie ideálne pre mikroorganizmy vrátane baktérie Legionella pneumophila, ktorá môže u imunokompromitovaných a starších ľudí spôsobiť závažný, potenciálne smrteľný zápal pľúc.

Podľa odborníčky na Slovensku v poslednom čase pribúda prípadov nákazy legionelou mimo nemocničného prostredia, čo súvisí práve s rozšírením klimatizácií do domácností a áut. Odporúča preto pri servise auta priplatiť si za dezinfekciu klimatizácie a rovnako dezinfikovať aj domácu alebo kancelársku klimatizačnú jednotku pred prvým spustením v sezóne.

Kde je hranica medzi zdravou a prehnanou hygienou

Liptáková zhŕňa, že kľúčové je nájsť rovnováhu. Deodoranty ani bežná kozmetika podľa nej kožný mikrobióm zásadne nepoškodzujú. Problémom je skôr celkovo príliš časté a intenzívne umývanie.

Zdravotnícki pracovníci, ktorí si musia ruky umývať a dezinfikovať oveľa častejšie než bežná populácia, preto podľa nej musia zároveň dôsledne hydratovať pokožku, aby predišli poškodeniu kožnej bariéry. V bežnom živote však podľa nej platí jednoduché pravidlo. A to, že ruky si máme umývať vtedy, keď sú skutočne znečistené, nie preventívne a opakovane bez dôvodu.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska