Milionárska štvrť, v ktorej žije aj Patrik Tkáč, je po uši v dlhoch. Parlament jej dáva pomocnú ruku

Obrovské vily, malebné vinice a dokonca jedna z najvychytenejších reštaurácií patriaca do impéria najznámejšieho obyvateľa tejto časti Bratislavy, Patrika Tkáča. Devín je pre mnohých Bratislavčanov milionárskou štvrťou a na prvý pohľad nič nenaznačuje tomu, že by táto mestská časť „trela biedu“.

Realita je však taká, že Devín je už bezmála dve dekády v nútenej správe. Má také dlhy, že by ich, ako uviedla starostka v rozhovore pre Denník N, samospráva nesplatila ani za 500 rokov. Z pôvodnej sumy 2,8 milióna sa dlh vyšplhal na takmer 12 miliónov a každý rok narastie o státisíce eur.

Devínu však dnes svitla nádej. Parlament odhlasoval novelu, podľa ktorej sa môžu samosprávy oddlžiť.

Za boli všetci poslanci NR SR

Samosprávy, ktoré nebudú vedieť splatiť zo svojich príjmov dlh veriteľom, budú mať možnosť konsolidácie pohľadávok. Po dvadsiatich rokoch od schválenia plánu konsolidácie sa dlhy vynulujú.

Vyplýva to z novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy skupiny poslancov Sme rodina, SaS a nezaradených, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu (28. 6.) definitívne schválila aj s pozmeňujúcim návrhom poslankyne Moniky Kozelovej (nezaradená). Informuje o tom TASR. Novelu odklepli poslanci jednohlasne, všetci prítomní hlasovali za.

Milionár Tkáč o zavedení špeciálnej meny na Devíne, ktorej kurz raketovo rastie: Myslím, že je to naozaj revolučné

Počas ozdravného režimu a nútenej správy bude môcť obec podať na Ministerstvo financií (MF) SR návrh na konsolidáciu pohľadávok. Ministerstvo o tom následne rozhodne do 30 dní. Dňom začatia konsolidácie nebude možné začať konanie o výkone rozhodnutia, ani exekučné konanie na majetok vo vlastníctve obce. Určený konsolidačný správca musí vypracovať a predložiť obci plán konsolidácie pohľadávok do 90 dní.

„Inštitút konsolidácie pohľadávok má byť riešením ultima ratio v situáciách, keď komunikácia obce s veriteľmi zlyháva. Preto sa súčasne navrhuje inštitút ozdravného plánu ako nástroja založeného na slobodnej vôli zúčastnených aktérov, ktorý je možné schváliť bez časového obmedzenia,“ uvádza sa v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu.

zdroj: dm

Pri príprave plánu konsolidácie vyčlení obec časť vlastných príjmov rozpočtu v každom rozpočtovom roku tak, aby bolo možné zaplatiť v lehote 20 rokov 100 % istiny a príslušenstva. Obec takto musí vyčleniť najmenej 5 % príjmov. Táto povinnosť však neplatí v roku, v ktorom by zostávajúca časť nepostačovala na úhradu zákonom stanovených výdavkov obce. Vtedy musí použiť na úhradu záväzkov zostatok príjmov po úhrade uvedených výdavkov.

Lex Devín

Svojich dlhov sa po 18 rokoch v nútenej správe môže vďaka novele zbaviť aj bratislavská mestská časť Devín. Po uplynutí dvadsiatich rokov od schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa totiž stanú nezaplatená časť istiny a príslušenstvo nevymáhateľnými. Nemôže to byť ale skôr ako 31. decembra 2024.

„Nútená správa, ktorú nad nami zaviedol zákon, nás ročne zadlžovala o tretinu rozpočtu. Dlh sa stále prehlboval. Som rada, že poslanci pochopili, že situáciu treba riešiť a iným zásahom ako tým, že sa zavedie ďalší právny inštitút konsolidácia pohľadávok, sa situácia nevie vyriešiť,“ zhodnotila v stredu na tlačovej konferencii starostka Devína Jana Jakubkovič.

Ako sa ale Devín do takýchto hlbokých problémov dostal? Odpoveď treba hľadať v „nenažranosti“ vtedajšieho vedenia. Ako pripomína Denník N, v roku 1995 sa zrodil nápad vykúpiť pozemky, postaviť na nich nehnuteľnosti a potom ich s tučným ziskom predať. Ako už dnes vieme, to sa nestalo.

Developerské aktivity mala pod palcom mestskou časťou zriadená akciovka Devín – holding. Tá ale v roku 2004 ukončila likvidáciu a v roku 2005 sa Devín dostal do nútenej správy. Ako na sociálnej sieti podotkol starostia mestskej časti Ružinov Martin Chren, pre Devín to znamenalo nemôcť opraviť ani len chodník.

„Ročné úroky boli vyššie ako splátka, takže by sa dlhu nikdy nezbavili. A to im už veritelia vzali celý majetok. Vďaka tomuto zákonu sa konečne veci zmenia a budúci rok bude môcť aj Devín začať normálne fungovať,“ uviedol Chren. 

Starostka mestskej časti Jana Jakubkovič ešte v marci 2023 v relácii Metropola povedala, že doterajší vývoj situácie je hanebný.

Devín totiž patrí medzi turisticky exponované časti mesta. Turisti, ale aj zahraničné návštevy chodia na hrad Devín a nevynechávajú ani chránenú prírodnú atrakciu Sandberg. Cesty, chodníky a ďalšia infraštruktúra však v tejto mestskej časti pôsobia ako z banánovej republiky.

Čiastočne to kompenzujú súkromné investície, no nie všetko sa nimi dá zmeniť. Obec si podľa starostky nemôže ani kúpiť novú tlačiareň, keďže by im ju exekútori zabavili.

Samospráva napríklad nedokáže zohnať vyučujúcich do materskej školy, keďže nedokáže vyplácať odmeny. Z prenajatých objektov nemá Devín ani cent, všetko vezmú exekútori, ktorí už v minulosti vzali všetko, čo sa dalo. Nepomohli ani developmenty najbohatších ľudí Slovenska.