Mistrík: Na Slovensku každý všetko vie, všetkému rozumie. Na testovanie Matoviča má jasný názor

Podľa Matoviča vieme v praxi tretie kolo testovania urobiť od 6. decembra, aby mali ľudia pokojné Vianoce. Priebeh testovania sa však bude musieť prispôsobiť počasiu, nakoľko vieme, že antigénové testy sú veľmi citlivé na chlad.

V snahe zachovať ich funkčnosť bude preto potrebné realizovať ich v interiéri. Aj keď si za ďalším kolom testovania premiér rázne stojí, konzíliu odborníkov je proti.

Vedie sa taktiež diskusia o tom, čo nám vlastne testy priniesli, a či boli vôbec testovania, ktorých sa zúčastnili milióny z nás, potrebné. Samotatnou kapitolou je aj rozsiahle polemizovanie o vhodnosti a senzitivite antigénových testov. 

Sulík už nechce plošné testovanie, Matoviča v tom podporovať nebude

Na túto tému sa rozhodol zareagovať vedec Robert Mistrík, ktorý dáva ľuďom do pozornosti, podľa jeho slov, jednu z najprínosnejších odborných prezentácií za celú pandémiu. Tá podľa neho  výrazne posunula domácu verejnú debatu „od pocitov k vede“.

Jeden z najlepších svetových expertov na verejné zdravotníctvo, Dr. Michael Mina z Harvardskej univerzity, v spomínanej prezentácii vysvetlil, aké dôležité sú antigénové rýchlotesty v boji s pandémiou, pričom vôbec nie je podstatné zachytenie každého infikovaného jedinca, ale identifikovanie čo možno najväčšieho počtu prenášačov ochorenia COVID-19. 

„Precízne a logicky objasnil, prečo a v akých situáciách sú antigénové testy dokonca lepšie ako PCR testy, a že antigénové testy v podstate zachytia rovnako dobre ľudí šíriacich vírus ako PCR testy,“ objasňuje Robert Mistrík.

Pri zvládaní vzplanutí infekcie nerozhoduje podľa Dr. Minu až tak citlivosť testov, ako rýchlosť výsledku a ich opakované použitie, pričom nižšia citlivosť v tejto súvislosti nehrá úlohu. 

Dr. Mina poukázal napríklad na limitovaný benefit trasovania PCR pozitívnych jedincov, a spochybnil aj význam pomeru pozitívne testovaných k celkovému počtu testov.

Práve tento aspekt podľa Mistríka niektoré médiá a samozvaní odborníci vydávajú za obrovský problém, bez akéhokoľvek zamyslenia sa nad širšími súvislosťami. 

„Treba objektívne povedať, že aj keď sa jedná o názory významnej časti vedeckej komunity, veda je od podstaty názorovo rôznorodá a často sa až po rokoch ukáže správnosť tvrdení tej či onej skupiny odborníkov,“ pripomína.

Mistrík ďalej konštatuje, že našej domácej verejnej debate v posledných týždňoch dominovala neznalosť problematiky, a na ľudí sa z rôznych strán valili nezmysly o PCR a antigénových testoch. 

„Skutočne relevantné fakty sa stratili v mori hysterického dokazovania si vlastnej pravdy. Aj keď média na tom nesú svoj podiel viny, bolo by neférové všetko hádzať na nich, pretože politici natárali tiež kopu nezmyslov. Žiaľ, debatu deformovali aj nerozvážne a nekvalifikované vyjadrenia časti našej odbornej komunity,“ približuje.

Na Slovensku sa podľa Mistríka ukázala absencia odborníkov formátu profesora Christiana Drostena z Charité, alebo Dr. Michala Minu z Harvardu, ktorí by bez emócií, nezaujato a bez postranných záujmov dokázali tak verejnosti, ako aj politikom fundovane objasniť zložitú problematiku šírenia vírusu. 

Mistrík je toho názoru, že kľúčový význam PCR testov je nepopierateľný, a ich nenahraditeľnosť nikto nespochybňuje. Najdôležitejšou na prednáške Dr. Minu bola podľa neho skutočnosť, že nadstavil zrkadlo domácej odbornej debate.

„Vo vede treba vidieť veci také, aké sú a nie ako by sme si ich želali vidieť, veda je beh na dlhé trate, pokora je jednou z najdôležitejších výbav každého vedca, vášne a emócie nesmú zvíťaziť nad faktami a nie je vôbec hanbou nepoznať odpovede na zložité otázky.“

Mistrík konštatuje, že už niekoľko týždňov pozorujeme, ako všetci všetko vedia, bez mihnutia oka poznajú odpovede na všetky problémy sveta, a vôbec sa nehanbia verejne to prezentovať. „Keď ide o pandémiu, ktorá je komplexným problémom, tak zrazu na Slovensku každý všetko vie, všetkému rozumie a pozná riešenia.“

Hoax, čísla zo športky, vymyslený vírus. Zdravotníci musia okrem vírusu čeliť aj zlobe na Facebooku

Aj v tak komplikovanej téme, akou je COVID-19, nesmieme podľa uznávaného vedca rezignovať na vedecké nástroje, a aktéri by nemali konať podľa pocitov a nálad verejnosti. „Musia sa držať faktov nech sú akokoľvek nepopulárne.“

Mistrík pripomína, že situácia na Slovensku je z hľadiska vývoja počtu denných prírastkov, ako aj celkového počtu úmrtí, priaznivá.

V európskom meradle patríme jednoznačne k lepším krajinám, a na dnešných číslach majú podľa jeho názoru najmenšiu, alebo vôbec žiadnu zásluhu „tí, ktorí od rána do večera omielali, ako sa u nás robí všetko zle“. Aj tu podľa jeho slov platí biblické – poslední môžu byť prví a naopak.  

Je na mieste ďalšie testovanie?

Asi najhorúcejšou témou dnešných dní je otázka, ako prispeli antigénové testy a viaceré kolá testovania k poklesu počtu infikovaných na Slovensku.

Mistrík konštatuje, že tu máme viacero spriahnutých faktorov, ako napríklad miera lockdownu, dodržiavanie opatrení či spôsoby a intenzita testovania. Každý z nich podľa neho bezpochyby pomohol k výsledku, no kvantifikovať príspevky je dnes veľmi ťažké, a bude potrebná hlbšia analýza.  

„To, či sa má pokračovať ďalším celoplošným testovaním a následným pretestovaním, to si budú musieť rozhodnúť politici sami, z môjho pohľadu veda na to dnes nepozná odpoveď, pretože ide o rádovo komplikovanjší problém, akému dnes vieme porozumieť. Ak sa nájde niekto v odbornej komunite, kto tú odpoveď predsa len pozná, prajem mu zdravý úsudok,“ dodal Robert Mistrík.