Mladí Slováci Andrej a Juraj ti prinášajú osobného sprievodcu toho, ako prekonať sám seba a dosiahnuť všetko po čom túžiš

Chalani, gratulujem k novej knihe! Čo vás motivovalo ju napísať?

Andrej: Našou motiváciou bolo vyvolať v mladých ľuďoch túžbu po zmysluplnom živote. Zároveň si splniť vlastný sen a priniesť na knižný trh úplne nový model motivačnej literatúry, od mladých pre mladých.

Zdroj: FB Hlava 20

Ste naozaj mladí, 20 a 22 rokov. Ľudia si môžu povedať, čo tam tí vedia o živote. Daj nám teda ten správny argument, ako vysvetliť haterom, prečo má naozaj zmysel zamyslieť sa nad tým, čo ste napísali!

Andrej: Nebažíme po tom, aby sme niekoho poučovali alebo mu silou mocou radili. Viem, sme mladí, chýbajú nám veľké úspechy, či pády. Ale máme už vlastné skúsenosti, vieme, čo zmenilo náš názor, poznáme, ako myslia mladí a radi sa stretávame s múdrymi, inšpiratívnymi ľuďmi. To všetko ponúkame čitateľovi. Bez prikrášľovania a zbytočných slov.

Juraj: Raz mi jeden starší pán povedal, že môj vek je tým najhodnotnejším aktívom, aké mám. Tak sme sa to snažili využiť aj v našej knihe. Prihovárame sa čitateľovi jazykom mladého človeka. Ponúkame naše názory s rešpektom a úctou. Nezáleží  na tom, či má čitateľ 30 alebo 15 rokov, dôležitejšie je, či je ochotný si naše myšlienky prečítať  a zamyslieť sa nad nimi. Lebo len vtedy mu to môže zmeniť život. Tak, ako sa to stalo aj nám.

Vašim hlavným cieľom je ukázať mladým ľuďom, aby sa nebáli nasledovať svoje sny. Čo je podľa teba hlavný problém, prečo mladí často nenasledujú to, po čom túžia?

Juraj: Súdiac podľa vlastnej skúsenosti si myslím, že je to strach a niekedy aj pohodlnosť. Sám som sa obával, či ísť a napísať knihu. A veľmi často sa mi jednoducho nechcelo. Veď aj na škole som bol väčšinou trojkár. No našťastie môj sen bol väčší ako môj strach, a tak som zavrel oči a vykročil do neznáma. Opustil som svoje pohodlíčko a teraz som za to vďačný. Ak naše myšlienky pomôžu čo i len jednému z kamarátov, stálo to zato.

Andrej: Našim prvotným úmyslom je primäť mladých, aby sa zamysleli a povedali si, že to skúsia. Možno nie hneď všetko, ale aspoň niečo. Pretože postupne sa z toho môže stať zvyk a človek začne mať túžbu sa stále viac zdokonaľovať. Až dostane chuť stať sa tou najlepšou verziou samého seba. Aby na sklonku života mohol povedať: oplatilo sa mi to, robil som v živote to, čo som mal rád. A malo to zmysel nielen pre mňa, ale aj pre tých ostatných naokolo.

Zdroj: archív A. Krupa

Na Slovensku teraz zápasíme s veľkým problémom, kedy mladí ľudia nemajú prostriedky na kvalitné vzdelanie a život, aký by túžili žiť. Čo je podľa vás ten prvý krok, ktorý by mali urobiť, aby naozaj vykročili za svojim šťastím?

Juraj: Obuť si topánky, hodiť na seba kabát, ak žijú na Orave, tak aj nejakú čiapku či zimné rukavice a vykročiť do najbližšieho kníhkupectva po svoju Hlavu 20.

Andrej: Haha, ja skúsim hodiť aj hlbšiu odpoveď. Žijeme v tom najlepšom období v histórii ľudstva. Máme na dosah prostriedky, ktoré nám môžu generácie pred nami len závidieť. Takto dobre sme sa ešte nikdy nemali. Peniaze sú všade okolo nás, skôr exekúcia našich snov a nápadov chýba. Keď máš niečo teraz v hlave, tak vystrel a skús trafiť. Keď to neskúsiš, nikdy nič netrafíš. A možno si to raz budeš vyčítať.

Odpozorovala som, že na Slovensku sa mladí ľudia často delia na dve skupiny. Tí čo cestujú, videli kus sveta a potom chcú to priniesť aj domov. A potom sú tí, ktorí nemajú prostriedky či možno motiváciu a nie sú natoľko otvorení novým veciam a myšlienkam. Ako chcete osloviť práve túto druhú skupinu? 

Andrej: Predpokladáme, že každý z nás má nejaký vzor, osobnosť, ktorú uznáva. Aj preto oslovujeme úspešných ľudí z rôznych oblastí a žiadame ich o podporu. Mnohí z nich si už rukopis či knižku prečítali a dali nám recenziu alebo názor. Napríklad raper Majk Spirit, cyklista Peter Sagan, herec Lukáš Latinák, olympijsky víťaz Matej Tóth, či prezident Andrej Kiska. Všetkým sme vďační. Ich povzbudivé slová nás hnali dopredu a veríme, že môžu nabudiť mladých, aby knižke dali šancu.

Juraj: Vieme, že naša kniha nie je pre každého. Vieme, že bude aj veľa pochybovačov. Ale určite si nájde aj svojich čitateľov. Možno práve ich skúsenosť či odporúčanie pomôže šíriť knižku alebo aspoň jej myšlienky ďalej. A to je naša ambícia.

Zdroj: archív A.Krupa

Študovali ste mimo Slovenska, cestujete po svete. Čo ste sa naučili na vašich cestách?

Juraj: Cestovanie beriem ako jednu z najlepších investícii. Každá krajina, ktorú som mal to šťastie navštíviť, mi dala niečo iné. Niekde som si uvedomil krásy tejto zeme, inde chudobu, trápenie alebo aj obrovské bohatstvo, ktorým naša zem disponuje. Všetko, čo som zažil ma nejakým smerom ovplyvnilo a posunulo ďalej v mojich názoroch či vnímaní sveta.

Andrej: Pri mojom cestovaní nebolo pre mňa nikdy najdôležitejšie to, aké je počasie či okolie. Najviac ma zaujímajú ľudia, rád sledujem, ako žijú a ako sa správajú. Ako dobrý pozorovateľ som si napríklad všimol, že Japonec si nemá problém na obede grgnúť ako prasiatko a severania na teba hodia hneď oči, keď nemáš šedo čierny outfit. No a niekedy stretneš len tak náhodou človeka, ktorý ti za 5 minút povie viac ako iní za celý deň. A to ma fakt baví.

Ja som tiež sama musela odísť zo Slovenska, študovať a žiť na iných miestach, aby som si uvedomila, koľko možností naša krajina ponúka. Čo vás motivuje vrátiť sa späť domov? 

Juraj: Mňa osobne najviac motivuje domáca kuchyňa a slovenské dievčatá. ☺

Andrej: Súhlas. Ale okrem toho sú to naši ľudia. Majú obrovský potenciál, sú veľmi vynaliezaví a talentovaní. Vážne, bez irónie. Rád by som spolupracoval s krajanmi a posunul našu krajinu kúsok ďalej. Ako som už povedal, pre mňa je všetko o ľuďoch, medzi Slovákmi sa cítim doma, sem patrím a tu budem žiť.

Zdroj: archív A. Krupa

Opýtam sa aj na jeden z najväčších problémov dnešnej doby školstvo. Čo je podľa vás ten najzákladnejší problém, ktorý treba zmeniť, aby zo škôl naozaj vychádzali motivovaní a zrelí jedinci?

Juraj: Tisíce nepotrebných vedomostí, ktoré do nás zbytočne tlačia niekoľko rokov. No za 25 sekúnd mi ich Internet prezradí a do tej písomky ich aj napíšem. Verím, že sa v budúcnosti školy začnú zameriavať na naše silné stránky a budú ich rozvíjať. Študenti sa budú učiť kriticky myslieť, spolupracovať v tíme, stanovovať si dosiahnuteľné ciele. Učitelia majú obrovský vplyv, veď formujú budúce generácie. Mali by študentov povzbudzovať, inšpirovať a udržiavať vzájomný rešpekt.

Andrej: Školstvo treba kompletne zmeniť, jednoducho postaviť na hlavu. Aj v našej Hlave 20 píšeme o tom, že mladí by mali byť odvážni, mali by si viac veriť, mali by byť vytrvalí, vedieť presadzovať svoje názory, argumentovať, lepšie komunikovať – a to všetko by ich mala naučiť škola.

Na druhej strane však na Slovensku máme veľa mladých kreatívnych ľudí. Aký slovenský projekt vás najnovšie zaujal?

Andrej: Veľmi obdivujem projekt Virtual medicine, na ktorom robí môj kamarát Tomáš Brngal. Spoločne s ďalšími nadšencami sa snažia spojiť virtuálnu realitu s medicínou. Presnejšie, pracujú na virtuálnej pitevni pre budúcich lekárov. Všetko robia vo svojom voľnom čase, klobúk dole pred ich vytrvalosťou a pracovitosťou.

Juraj: Mne sa páči iniciatíva Michala Trubana a projekt Slovensko.digital alebo aj novo založené Progresívne Slovensko. Verím, že toto je jedna z možných ciest.

Zdroj: archív A. Krupa

Je nejaký slovenský podnikateľ alebo umelec, ktorého prácu obdivujete?

Andrej: Z umelcov  veľmi obdivujem Michala Dušičku (Majk Spirit). Je to človek, ktorý využíva svoj vplyv tým najlepším možným spôsobom. Mega mu držím palce.

Juraj: Cením si každého jedného, ktorý sa rozhodol vykročiť vlastnou cestou a robí to, čo mu dáva najväčší zmysel.

Knihu ste už úspešne poslali do sveta, aké ďalšie projekty pripravujete?

Juraj: Knižka je už dostupná vo všetkých dobrých kníhkupectvách, stále však nebol jej slávnostný krst. Toto chceme napraviť a knižku uviesť do života tento štvrtok 15.12. o 18-tej v Panta Rhei na Poštovej ulici v Bratislave. Všetci ste vítaní, príďte si trošku pokecať a spoločne s Majkom Spiritom pokrstiť dielo, do ktorého sme vložili  naše srdiečko.

Andrej: Projekt, z ktorého som ja osobne veľmi nadšený, sme spustili len prednedávnom. Ide o neziskovú organizáciu HODNOTA.  V rámci nej chceme združovať mladých ambicióznych Slovákov, ktorý nielen túžia,  ale naozaj sú ochotní tvrdo pracovať a priniesť pre ostatných vyššiu hodnotu. Aj vďaka tejto neziskovej organizácii si môžeme dovoliť dať sľub, že za každú predanú knižku vysadíme v Tatrách stromček. A úplne na záver: ak si dočítal/a tento článok až do konca, verím, že aj ty môžeš byť jedným z nás. Tak sa ovi, napíš, spolu môžeme dokázať veľa.

Zdroj: archív A. Krupa

zdroj titulnej fotografie: archív A. Krupa