Malí Slováci bojujú v eko kampani proti 100 miliónovým dotáciám na uhlie

Všeobecný hospodársky záujem VHZ hovorí, že na Slovensku musíme ťažiť a spaľovať uhlie. Hlavným príjemcom doplatku je Elektráreň Nováky, ktorá povinne nakupuje uhlie od spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza. Dotácie na uhlie na rok 2018 vzrástli z 98 miliónov na viac ako 115 miliónov eur. Ťažba a spaľovanie hnedého uhlia sa radí medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia v regióne hornej Nitry.

Slovenská vláda na projekte transformácie uhoľných regiónov pracuje už niekoľko mesiacov. Najnovšia verzia Akčného plánu transformácie Horná Nitra obsahuje viacero dôležitých bodov, ktoré sú pre našu krajinu svetielkom nádeje.

zdroj: Greenpeace / Richard Lutzbauer

Ide o odmietnutie projektu 12. ťažobného poľa v bani Nováky, možný koniec bane Čáry v rokoch 2025 – 2026 a požiadavku odpisu uhoľných zásob. Kampanier Greenpeace Radek Kubala tieto kroky víta, žiada však jasné záväzky týkajce sa aj spaľovania uhlia.

„Nastal čas, kedy treba jasne a zrozumiteľne povedať, že s uhlím už Slovensko nepočíta. Preto vyzývame pána premiéra Pellegriniho a pána podpredsedu vlády Rašiho, aby počas schvaľovania Akčného plánu stanovili tiež presný dátum konca využívania uhlia v energetike. To bude čitateľný signál, že uhlie patrí do múzea,“ uviedol Kubala.

zdroj: Greenpeace / Richard Lutzbauer

Dobrou správou je, že Slovenské elektrárne sa už viackrát vyjadrili, že po roku 2023 už s ďalším spaľovaním uhlia v Elektrárni Nováky nepočítajú. „Máme teda príležitosť urobiť historicky dôležitý krok. Slovensko sa môže stať prvou krajinou V4, ktorá si stanoví dátum konca ťažby a spaľovania uhlia,” dodáva Kubala.

Podobný záväzok má dnes väčšina západných krajín, vrátane Nemecka, Francúzska alebo Veľkej Británie. Nová fínska vláda dokonca minulý týždeň vyhlásila, že sa do roku 2035 chce stať uhlíkovo neutrálnou krajinou.

zdroj: pixabay.com

V 41 regiónoch 12 členských štátov sa aktívne ťaží uhlie a v tomto odvetví je priamo zamestnaných približne 185 000 občanov. Posledných pár desaťročí však produkcia a spotreba uhlia v EÚ klesá. Očakáva sa, že pre zatváranie uhoľných baní a záväzok viacerých členských štátov, že postupne prestanú využívať uhlie na výrobu elektrickej energie, sa tento trend zrýchli.

Platforma pre uhoľné regióny v procese premeny je určená na pomoc členským štátom a regiónom čeliť výzve udržať rast a zamestnanosť v týchto dotknutých komunitách. Komisia je preto pripravená vyčleniť zo štrukturálnych fondov 70 miliárd eur (do roku 2020) pre pomoc regiónom, ktoré sa vzdávajú ťažby uhlia.

zdroj: pixabay.com

Faktom je, že uhlie je najznečisťujúcejším energetickým zdrojom a celosvetovo dominantným zdrojom emisií oxidu uhličitého (CO2). Výroba elektriny v uhoľných elektrárňach každoročne uvoľňuje 11 miliárd ton CO2 do atmosféry. V r. 2005 vyprodukovali uhoľné elektrárne až 41 % všetkých emisií CO2 z fosílnych palív. Ak sa zrealizujú plány na budovanie nových uhoľných elektrární, emisie CO2 z uhlia sa zvýšia na 60 % do roku 2030.

Náš prístup k problematike uhlia nám buď umožní, alebo nám zabráni, aby sme mali úspech. James Hansen, špičkový vedec NASA, sa vyjadril, že „najdôležitejšou aktivitou“ potrebnou na riešenie klimatickej krízy, je práve znížiť emisie CO2 z uhlia – čo je mienka expertov na celom svete.

zdroj: economy.gov.sk, urso.gov.sk, Greenpeace, coldclimatechange.com