Mladý Slovák vyvíja softvér, ktorý umožní lepšie diagnostikovať vážne ochorenia
- Vývoj umelej inteligencie dnes napreduje svetelnou rýchlosťou a čoraz viac ovplyvňuje náš každodenný život. V tomto prípade môže životy ľudí doslova zachraňovať, a to vďaka úžasnému projektu mladého Slováka Martina Tamajku v spolupráci so spoločnosťou Siemens Healthineers.
- Vývoj umelej inteligencie dnes napreduje svetelnou rýchlosťou a čoraz viac ovplyvňuje náš každodenný život. V tomto prípade môže životy ľudí doslova zachraňovať, a to vďaka úžasnému projektu mladého Slováka Martina Tamajku v spolupráci so spoločnosťou Siemens Healthineers.
Všetci vieme, že mnohé lekárske vyšetrenia a úkony sú extrémne zložité. Rozlúštiť napríklad snímky z magnetickej rezonancie je pre lekárov často naozajstný oriešok. Nie je to totiž len jeden záber, ale doslova stovky snímkov skenovaného orgánu z rôznych uhlov. Ich vyhodnotenie je naozaj zdĺhavá mravenčia práca. Práve kvôli takýmto úkonom, ktoré musia lekári stále robiť manuálne, sa predlžuje čakanie pacientov na výsledok vyšetrenia či diagnózu.
Na „pomalosť“ lekárov síce často nadávame, no sami s tým veľa nezmôžu. Vďaka extrémne nadaným študentom, ako je doktorand STU Martin Tamajka, sa však môžeme posunúť zase o veľký krok vpred. Martin, ktorého denník Forbes zaradil do rebríčka 30 pod 30, vrámci svojej rigoróznej práce navrhol unikátny softvér, ktorý pracuje na základe metódy nazvanej Automatic Brain Segmentation Based on Supervoxels.
Podporu našiel v silnej spoločnosti
Na vývoji softvéru pracuje s podporou Siemens Healthineerss, ktorá všetkými desiatimi podporuje inovatívne projekty. Je tiež popredným výrobcom diagnostických prístrojov, preto je v budúcnosti schopná využiť Martinovu metódu vo svojom softvéri. „Vyvíjame prototyp, ktorý spoločnosť plánuje zabudovať do zobrazovacieho softvéru Syngo.via. Konečným cieľom je vyvinúť nástroj, ktorý umožní na pár kliknutí segmentovať ľubovoľný orgán alebo tkanivo z 3D dát,“ prezradil Martin.
Softvér je ešte vo vývoji a ťažko povedať, kedy sa budeme môcť tešiť z jeho medicínskeho prínosu. Aplikácia nejakej novej metódy v medicínskej praxi, ktorá je v tomto extrémne špecifická, nie je záležitosťou dní či mesiacov, ale pokojne aj rokov. „Musí byť totiž overená nezávislými štúdiami, pretože lekári potrebujú mať dôkazy, že naozaj funguje,“ upresnil Martin.
Technológia zrýchli prácu lekárov
Táto metóda môže v budúcnosti umožniť automatickú analýzu snímkov z magnetickej rezonancie mozgu. „V podstate ide o kombináciu počítačového videnia, strojového učenia a umelej inteligencie,“ prezradil Martin. Toto všetko dokáže doslova zachraňovať životy! Vďaka automatizácii totiž lekár bude môcť určiť diagnózu oveľa skôr a pacient môže čo najskôr podstúpiť liečbu.
Ako sa zhodujú odborníci, nahradenie ľudskej práce AI je vhodné tam, kde je práca monotónna a časovo náročná. Presne ako v prípade triedenia a analýzy vzoriek. „Úplná segmentácia môže rádiológovi zabrať aj niekoľko dní. Umelá inteligencia to zvládne za pár minút. Ideálny scenár je, že lekár cez deň skenuje pacientov rad za radom, v noci nechá systém vyhodnotiť dáta z vyšetrení a ráno, keď príde do práce, má pripravené všetky výsledky potrebné na stanovenie diagnózy a liečby,“ vysvetlil Martin.
Zdroj: Siemens
AI je neomylnejšia než človek
Ďalšou z výhod umelej inteligencie je podľa Martina jej konzistentnosť a oveľa vyššia neomylnosť, ako pri ľuďoch. Ak budú jednu vzorku vyhodnocovať dvaja rádiológovia, zrejme sa nikdy úplne nezhodnú. Dokonca, ak by tú istú vzorku analyzoval jeden kardiológ dvakrát po sebe, výsledok by bol v každom z prípadov odlišný. Toto sa pri využití umelej inteligencie nestane, pretože jednu vzorku vyhodnotí vždy rovnako.
Metóda pracuje na princípe neurónovej siete, ktorú bolo treba „vytrénovať“, aby dokázala interpretovať výsledky 3D obrazu. „Je to veľmi podobné,
ako keď učíte dieťa. Poviete mu, že to zvieratko na ulici je mačka. Keď mu to budete opakovať, po čase bude samo vedieť určiť, že dané zvieratko je mačka, hoci pôjde o inú mačku. Presne toto očakávame aj od umelej inteligencie. Aby na základe určitých znakov bola schopná interpretovať aj snímky, ktoré predtým nevidela,“ vysvetlil Martin.
Kde všade je možné metódu využiť?
Okrem onkologických ochorení je metóda využiteľná aj pri Alzheimerovej chorobe, demencii či skleróze multiplex – jednoducho pri závažných ochoreniach súvisiacim s mozgom. „Napríklad pri Alzheimerovej chorobe dochádza k postupnému odumieraniu nervových buniek v mozgu. Vďaka schopnosti veľmi presne vyznačovať jednotlivé tkanivá možno sledovať postup choroby v čase a porovnávať zmeny štruktúry mozgu,“ prezradil Martin.
Zdroj: Siemens
Okrem diagnostiky je metóda využiteľná aj v rádioterapii pri liečbe onkologických ochorení. Napriek tomu, že konkrétne táto umelá inteligencia bola vytrénovaná na „čítanie“ snímkov mozgu, teoreticky sa dokáže naučiť pracovať aj so snímkami iných orgánov. „Umelú inteligenciu ďalej rozvíjam a pracujem na jej vylepšení. Okrem zvýšenia presnosti by som chcel navrhnúť všeobecnejšiu segmentačnú metódu, ktorá by sa dala využiť pri viacerých orgánoch,“ dodal Martin.
Podľa Martina to síce bude výzva, pretože procesy, ktoré fungujú pri jednom orgáne, už pri druhom fungovať nemusia. My mu však extrémne držíme palce v jeho ambicióznom projekte a veríme, že nájde uplatnenie v medicínskej praxi a posunie medicínu na ešte lepšiu úroveň. :)
Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Siemens.