Moskva obvinila ukrajinských vojakov z popravy zajatých Rusov. Situácia sa vyšetruje

Minulý týždeň sa v ruskej mediálnej sfére objavili obvinenia ukrajinských jednotiek z popravy ruských vojnových zajatcov. Moskva tvrdí, že ide o vojnový zločin, pri ktorom umrelo viac ako desať jeho občanov. Kremeľ zároveň tvrdí, že Západ o tom vie a nedávno medializovanú popravu ignoruje.

Agresori vojny na Ukrajine budú incident vyšetrovať. Pred súd chcú postaviť všetkých zodpovedných. Poprava sa mala uskutočniť vo východoukrajinskom meste Donbas. Podľa agentúry Reuters to v pondelok na brífingu v Moskve oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR. 

Peskov v pondelok zdôraznil, že Rusko urobí všetko pre to, aby v rámci medzinárodných mechanizmov upozornilo na tento zločin a vzalo na zodpovednosť tie osoby, ktoré sa na ňom podieľali. Kremeľský hovorca dodal, že Rusko bude po páchateľoch pátrať aj vlastnými silami. „Musia byť nájdení a potrestaní,“ prízvukoval Peskov pred novinármi.

Znásilnia ich, lebo panny nesmú popraviť. Irán sa zmenil na čistý horor, protestujúci sa ale nevzdávajú

Experti však upozorňujú, že okolnosti celej udalosti sú stále nejasné. Ukrajina totiž tvrdí, že to Rusko spáchalo vojnový zločin. Ruskí vojaci sa mal vzdať len naoko a mali začať strieľať. 

Videá

Medzičasom denník New York Times (NYT) napísal, že sa mu podarilo potvrdiť pravosť videí natočených v obci Makijivka v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny a zachytávajúcich ruských vojakov zajatých ukrajinskou armádou. NYT zároveň zdôrazňuje, že zo zverejnených záberov nemožno zistiť okolnosti incidentu.

NYT porovnával zábery z videa so satelitnými snímkami, ktoré poskytla americká spoločnosť Maxar Technologies, a dospel k záveru, že video bolo natočené v obci Makijivka neďaleko mesta Svatove v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Novinári z redakcie NYT vysvetlili, že poloha dvora, domu, prístreškov a plotov natočených na videu sa zhodovali so satelitnými snímkami.

Britská stanica BBC, ktorá o článku NYT tiež informovala, objasnila, že 18. novembra sa na sociálnych sieťach objavili dve videá: prvé z nich obsahuje zábery, ako asi desať ruských vojakov opúšťa dom a so zdvihnutými rukami sa vzdáva príslušníkom ukrajinskej armády v maskovacích uniformách so žltými páskami. Na povel si ľahnú na zem. Video sa náhle preruší, keď do záberu vstúpi iná osoba, zrejme Rus, a zaznie zvuk podobný výstrelu.

Druhé video, natočené pravdepodobne z dronu, zachytáva telá vojakov v rovnakej uniforme, pri niektorých sú stopy krvi.

Dr. Rohini Haarová, expertka z organizácie Physicians for Human Rights, ktorú NYT kontaktoval so žiadosťou o komentár, sa domnieva, že väčšina ľudí na videu „bola strelená do hlavy“. 

„Sú viditeľné kaluže krvi. To naznačuje, že ich tam jednoducho nechali mŕtvych. Zdá sa, že sa ich nikto nepokúsil odniesť alebo im pomôcť,“ dodala Haarová.

Upozornila tiež, že zabitie alebo zranenie vojaka, ktorý predtým „zložil zbraň alebo už nemal ochranné prostriedky a dobrovoľne sa vzdal“, možno považovať za vojnový zločin.

Kyjevom otriaslo viacero výbuchov

GALÉRIA+ 7

Nedá sa určiť, či ide o popravu

Expertka na problematiku vojnových zločinov Iva Vukušičová v rozhovore pre NYT poznamenala, že z videí sa nedá zistiť, či boli vojaci zabití počas prestrelky alebo zastrelení po tom, ako sa vzdali.

Vukušičová však upozornila, že ak jeden z ruských vojakov zaútočil na Ukrajincov pod zámienkou kapitulácie, potom porušil Ženevskú konvenciu.

Podobný názor prezentoval aj ukrajinský komisár pre ľudské práva Dmytro Lubinec, keď povedal, že ak ruskí vojaci – ako možno vyvodiť z videa – oznámili svoj úmysel vzdať sa do zajatia, ale potom jeden z nich spustil paľbu, odvetnú paľbu nemožno považovať za vojnový zločin.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Oľha Stefanyšinová v nedeľu avizovala, že ukrajinské úrady preveria, čo sa stalo. Dodala však, že krátke zostrihané videozáznamy nepovažuje za dôkaz tvrdení ruských úradov.

Videami sa bude zaoberať OSN

Stefanyšinová zdôraznila, že Ukrajina nemá záujem na poprave ruských zajatcov – naopak, snaží sa zachovať životy čo najväčšieho počtu ruských zajatcov, aby ich potom mohla vymeniť za ukrajinských vojakov v ruskom zajatí.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva potvrdil, že vie o videách s údajnou popravou a bude sa nimi zaoberať.

Agentúru Reuters pripomenula, že obvinenia z vojnových zločinov – vrátane znásilnení, mučenia a popráv – boli po vypuknutí vojny vedenej Ruskom na Ukrajine vznášané rovnako voči Rusom aj proti Ukrajincom.

Vedúca misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová sa však v tejto súvislosti pre Reuters vyjadrila, že zlé zaobchádzanie s ukrajinskými väzňami zo strany Rusov sa javí ako „pomerne systematické“, zatiaľ čo pre Ukrajinu to nie je systematický jav.

Ruské popravy

Obvinenia z popráv, mučenia a vojnových zločinov sprevádzajú aj ruské jednotky. Či už v Mariupole, Buči alebo v objavených mučiarňach v mnohých mestách sa mali Rusi dopúšťať ohavností na zadržaných civilistoch či vojnových zajatcoch.

Príkladný je tiež prípad z obce Olenivka, kde vybuchlo zariadenie slúžiace na zdržiavanie zatknutých ukrajinských jednotiek. Svet vtedy obleteli informácie o tom, že útok mal zinscenovať Kremeľ v snahe utajiť mučenie zajatcov.

Z Olenivky totiž „uniklo“ ohavné video zobrazujúce ruského vojaka, ktorý pri mučení reže zajatcovi genitálie. Počas útoku prišlo o život najmenej 53 ukrajinských zajatcov.

O hromadných popravách a znásilňovaní sa hovorí aj v oblastiach Černihiva, Charkova a ďalších obciach neďaleko Kyjeva. Upozorňovala na to mimovládna organizácia Human Rights Watch (HRW). Tá dokumentovala obvinenia z vojnových zločinov, ktoré zahŕňajú prípad opakovaného znásilnenia, hromadných poprav a ďalších prípadov nezákonného násilia a vyhrážania sa civilistom v období od 27. februára do 14. marca.