Znásilnia ich, lebo panny nesmú popraviť. Irán sa zmenil na čistý horor, protestujúci sa ale nevzdávajú

Iránci sú v uliciach a masovo protestujú. Deje sa tak vo viacerých mestách a obciach už viac ako dva mesiace. Po zabití mladej Kurdky menom Mahsa Amini (16. 9.) vyšli do ulíc davy. Sociálne siete sa zaplnili príspevkami protestujúcich žien, ktoré v snahe získať viac práv v moslimskom svete pália svoje pokrývky hlavy známe ako hidžáb.

Startitup sa preto spojil s Iránkou Nasi, ktorá dlhodobo žije na Slovensku a situáciu vo svojej domovine dopodrobna opísala. Viac sa dočítaš v tomto článku.

V súčasnosti sa objavujú desivé informácie v súvislosti so zásahmi tamojších policajných jednotiek proti protestujúcim. Informuje o nich televízia CNN, podľa ktorej bezpečnostné sily zneužívajú a znásilňujú demonštrujúce ženy.

The official death toll in Iran has surpassed 400. Here is the latest stats of #IranProtests as of 11.18:

(reminder that each number, is a human being)

+402 Protestors killed
+58 of those are children

Vast majority are ethnic minorities
+119 Balochs
+83 Kurds#IranRevoIution pic.twitter.com/yuMtX3yw12

— Mo 💚🤍💔✌🏾 (@MozFrame) November 18, 2022

Výpovede a svedectvá

Iránska vláda uzavrela krajinu pred neakreditovanými zahraničnými novinármi. Pravidelne vypína internet a potláča hlasy disidentov hromadným zatýkaním. Niektorí obyvatelia sa krajinu snažia opustiť cez horské priechody, kde sa s nimi dokázali stretnúť i reportéri CNN.

„Je to tam jedno veľké väzenie,“ hovorí Iránska žena. Podľa opisu viacerých utečencov vyzerá situácia v mestách drasticky. Zastrelení demonštranti, zákaz vychádzania v pohraničných dedinách a nočné nájazdy na domy. 

Tichým tónom však hovoria najmä o hrôzach páchaných na demonštrantkách. Tie mali niektoré z nich prežiť v notoricky známych iránskych väzenských zariadeniach.

Hana

Jedna kurdsko-iránska žena, ktorú CNN pre jej bezpečnosť pomenovala Hana, opísala, čo videla počas času stráveného v záchytnej cele. Stala sa svedkom sexuálneho násilia. Zadržané dievčatá boli podľa nej „sexuálne napadnuté a potom prevezené na iné miesta“. „Boja sa o týchto veciach hovoriť,“ podotkla.

V posledných týždňoch sa na sociálnych sieťach objavili videá, ktoré majú ukazovať, ako iránske bezpečnostné sily sexuálne napádajú demonštrantky v uliciach. Začali sa objavovať i ďalšie správy o sexuálnom násilí voči aktivistom vo väzniciach. Na tieto obvinenia zatiaľ iránske úrady nereagovali.

The protests are not getting any smaller in Iran. pic.twitter.com/Nw9CxANRvH

— Frida Ghitis (@FridaGhitis) November 18, 2022

Armita

Obeťou znásilnenia sa mala stať napríklad 20-ročná Armita, ktorá na sociálnych sieťach zdieľala protestné príspevky. To, či sa i osobne zúčastnila demonštrácií, však jasné nie je. Polícia ju tak či tak zatkla a vláda 29. októbra prehlásila, že Armita Abbasi je „vodkyňou nepokojov“ a že polícia v jej byte objavila „10 Molotovových koktailov“. 

Týmito tvrdeniami sa vláda pokúsila i diskreditovať sériu uniknutých účtov na Instagrame, ktoré z Armity v dňoch jej zatknutia urobili jednu z hlavných tvárí protestov, podobne, ako to bolo v prípade Mahsy Amini.

A čo tieto uniknuté účty obsahovali? Boli to rozhovory medzi zdravotníkmi naznačujúce, že bezpečnostné sily Armitu napadli a sexuálne zneužili. 

Ešte predtým, ako vláda zverejnila spomínané tvrdenia, dievča 17. októbra museli previezť do nemocnice. Podľa lekárskych výpovedí ju doviezli v sprievode policajtov v civile. Hlavu mala oholenú a prudko sa triasla.

V správach zdravotníckeho personálu sa písalo o ich zhrození z dôkazov o brutálnom znásilnení. Pravdivosť týchto únikov pre CNN potvrdil i zdroj priamo z nemocnice, ktorý požiadal o zachovanie anonymity.

Iránska vláda vo svojom vyhlásení tvrdila, že Armitu hospitalizovali pre „problémy s trávením“. Zdravotníci z nemocnice však uviedli, že tieto tvrdenia sa nezhodujú s príznakmi, ktoré sa u Armity prejavovali. Ošetrili ju i gynekológ a psychiater, čo podľa zdravotníkov tiež nebolo v súlade s vládnym stanoviskom.

Podľa uniknutých správ bezpečnostné sily vyviedli Armitu Abbasi z nemocnice zadným vchodom tesne predtým, ako za ňou prišla jej rodina.

„Moje srdce, ktoré ju videlo a nedokázalo ju vyslobodiť, ma privádza do šialenstva,“ napísal jeden zdravotník.

Podľa iránskej vlády je Armita v súčasnosti zadržiavaná v notoricky známom väzení Fardis v meste Karadž. CNN sa nepodarilo spojiť s jej rodinnými príslušníkmi, aby sa k tomu vyjadrili.

Trest smrti

V polovici novembra BBC informovalo o prvom demonštrantovi odsúdenom na trest smrti. Nemenovaná osoba podpálila vládne zariadenie a obvinili ju z „nepriateľstva proti Bohu“. O dva dni neskôr bola potvrdená poprava ďalšieho protestujúceho. Ako informuje portál zameraný na overovanie faktov Snopes, v súčasnosti sa hovorí o tom, že rovnaký osud môže čakať vyše 15-tisíc Iránok, ktorých zatknutie bolo v rámci protestov už hlásené i organizáciami za ľudské práva.  

Navyše, v jednom iránskom médiu sa píše, že „väzenkyne, ktoré sú panny, musia byť pred popravou znásilnené, aby tak nesmeli ísť do neba“.

Masové popravy sú tiež súčasťou iránskej histórie a obavy z toho, že by sa niečo také mohlo skutočne zopakovať, sú preto na mieste.