Moskva poslala vlaky a lode plné bankoviek Iránu. Krajina získala miliardy, tvrdí britský denník
- Rusko malo v roku 2018 poslať Iránu 2,5 miliardy dolárov
- Peniaze mali podporiť režim po sankciách USA
- Rusko malo v roku 2018 poslať Iránu 2,5 miliardy dolárov
- Peniaze mali podporiť režim po sankciách USA
Keď Západ pritvrdil sankcie voči Teheránu, Moskva zvolila prekvapivo priamu cestu: hotovosť. Tony bankoviek putovali vlakmi a loďami z Ruska do Iránu – potichu, mimo bankových systémov a radarov medzinárodného spoločenstva.
Podľa odhalení denníka The Telegraph poslalo Rusko v roku 2018 do Iránu približne 2,5 miliardy dolárov v hotovosti, aby podporilo tamojší režim krátko po tom, čo vtedajší americký prezident Donald Trump obnovil prísne sankcie voči Teheránu.
Päť ton bankoviek v 34 zásielkach
Dodávky realizovala ruská štátna banka Promsvyazbank. Počas štyroch mesiacov v roku 2018 odoslala takmer päť ton bankoviek v 34 hromadných zásielkach. Každá pritom mala hodnotu od 57 do 115 miliónov dolárov, píše denník.
Dokumenty ukazujú, že hotovosť putovala medzi sídlom banky v Moskve a iránskou centrálnou bankou v Teheráne. Prvá zásielka vyrazila už 13. augusta 2018 – len týždeň po podpise amerických sankcií. Išlo o 110 kilogramov bankoviek v hodnote 57,3 milióna dolárov, ktoré pravdepodobne cestovali vlakom do ruského prístavu Astrachaň a následne loďou cez Kaspické more do Iránu.
Celková suma podľa záznamov dosiahla takmer 2,49 miliardy dolárov.
Podpora režimu výmenou za zbrane?
Podľa expertov ide o dôkaz hlbšieho partnerstva medzi Moskvou a Teheránom – a o systematické obchádzanie sankcií. Existujú obavy, že podobné platby môžu prebiehať aj dnes. Najmä v kontexte iránskych dodávok dronov a rakiet pre ruskú vojnu proti Ukrajine.
Anna Borščevská, expertka na ruskú politiku voči Blízkemu východu, pre The Telegraph uviedla, že transfery ukazujú, ako Moskva nachádza „vynaliezavé spôsoby“, ako podporiť iránsky režim v časoch krízy.
Asha Castleberry-Hernandezová, bývalá poradkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí, dodala, že hotovosť umožnila Rusku udržať pomoc „utajenú“: „Je to o vyvažovaní – chcú pomôcť Iránu, ale nechcú, aby ľudia vedeli, že to robia.“
Podľa nej Kremeľ konal pravdepodobne „zo zúfalstva“, aby zabránil kolapsu režimu.
Platby mohli smerovať na rakety aj gardy
Ariane Tabatabai, vedúca poradkyňa osobitného vyslanca pre Irán počas Bidenovej administratívy, špekulovala, že peniaze mohli byť platbou za zbrane, raketové systémy alebo komponenty, prípadne na podporu Islamských revolučných gárd.
„Vzhľadom na komplexné sankcie voči obom krajinám nie je prekvapujúce, že používali hotovosť,“ uviedla pre britský denník.
Promsvyazbank bola podľa The Telegraph už v roku 2017 prevzatá Kremľom a premenená na nástroj financovania vojensko-priemyselného komplexu. Jej vtedajší šéf Petr Fradkov bol po ruskej invázii na Ukrajinu sankcionovaný Britániou aj USA.
Spolupráca sa prehlbuje
Vzťahy Moskvy s Teheránom sa od roku 2022 ešte viac prehĺbili. Richard Nephew, bývalý americký vyslanec pre Irán, podľa The Telegraph tvrdí, že hotovostné transfery mohli byť priamym pokusom stabilizovať iránsku ekonomiku.
„Keby ste mi v roku 2020 povedali, že Irán bude Rusku dodávať rakety a drony, povedal by som, že ste sa zbláznili – ale teraz to vidíme.“
Protesty v Iráne
Experti varujú, že podobné tajné finančné toky môžu pokračovať aj dnes. Ako upozorňuje Borščevská, hotovosť je pre Moskvu ideálna: „S peniazmi sa dá robiť oveľa viac, čo sa nedá vysledovať.“
Trumpove hrozby
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: The Telegraph, TASR, ČTK