Moskva poslala vlaky a lode plné bankoviek Iránu. Krajina získala miliardy, tvrdí britský denník

  • Rusko malo v roku 2018 poslať Iránu 2,5 miliardy dolárov
  • Peniaze mali podporiť režim po sankciách USA
Putin a Chomjení
  • Rusko malo v roku 2018 poslať Iránu 2,5 miliardy dolárov
  • Peniaze mali podporiť režim po sankciách USA
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Keď Západ pritvrdil sankcie voči Teheránu, Moskva zvolila prekvapivo priamu cestu: hotovosť. Tony bankoviek putovali vlakmi a loďami z Ruska do Iránu – potichu, mimo bankových systémov a radarov medzinárodného spoločenstva.

Podľa odhalení denníka The Telegraph poslalo Rusko v roku 2018 do Iránu približne 2,5 miliardy dolárov v hotovosti, aby podporilo tamojší režim krátko po tom, čo vtedajší americký prezident Donald Trump obnovil prísne sankcie voči Teheránu.

Päť ton bankoviek v 34 zásielkach

Dodávky realizovala ruská štátna banka Promsvyazbank. Počas štyroch mesiacov v roku 2018 odoslala takmer päť ton bankoviek v 34 hromadných zásielkach. Každá pritom mala hodnotu od 57 do 115 miliónov dolárov, píše denník.

Dokumenty ukazujú, že hotovosť putovala medzi sídlom banky v Moskve a iránskou centrálnou bankou v Teheráne. Prvá zásielka vyrazila už 13. augusta 2018 – len týždeň po podpise amerických sankcií. Išlo o 110 kilogramov bankoviek v hodnote 57,3 milióna dolárov, ktoré pravdepodobne cestovali vlakom do ruského prístavu Astrachaň a následne loďou cez Kaspické more do Iránu.

Celková suma podľa záznamov dosiahla takmer 2,49 miliardy dolárov.

Podpora režimu výmenou za zbrane?

Podľa expertov ide o dôkaz hlbšieho partnerstva medzi Moskvou a Teheránom – a o systematické obchádzanie sankcií. Existujú obavy, že podobné platby môžu prebiehať aj dnes. Najmä v kontexte iránskych dodávok dronov a rakiet pre ruskú vojnu proti Ukrajine.

Anna Borščevská, expertka na ruskú politiku voči Blízkemu východu, pre The Telegraph uviedla, že transfery ukazujú, ako Moskva nachádza „vynaliezavé spôsoby“, ako podporiť iránsky režim v časoch krízy.

Asha Castleberry-Hernandezová, bývalá poradkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí, dodala, že hotovosť umožnila Rusku udržať pomoc „utajenú“: „Je to o vyvažovaní – chcú pomôcť Iránu, ale nechcú, aby ľudia vedeli, že to robia.“

Podľa nej Kremeľ konal pravdepodobne „zo zúfalstva“, aby zabránil kolapsu režimu.

Platby mohli smerovať na rakety aj gardy

Ariane Tabatabai, vedúca poradkyňa osobitného vyslanca pre Irán počas Bidenovej administratívy, špekulovala, že peniaze mohli byť platbou za zbrane, raketové systémy alebo komponenty, prípadne na podporu Islamských revolučných gárd.

„Vzhľadom na komplexné sankcie voči obom krajinám nie je prekvapujúce, že používali hotovosť,“ uviedla pre britský denník.

Promsvyazbank bola podľa The Telegraph už v roku 2017 prevzatá Kremľom a premenená na nástroj financovania vojensko-priemyselného komplexu. Jej vtedajší šéf Petr Fradkov bol po ruskej invázii na Ukrajinu sankcionovaný Britániou aj USA.

Spolupráca sa prehlbuje

Vzťahy Moskvy s Teheránom sa od roku 2022 ešte viac prehĺbili. Richard Nephew, bývalý americký vyslanec pre Irán, podľa The Telegraph tvrdí, že hotovostné transfery mohli byť priamym pokusom stabilizovať iránsku ekonomiku.

„Keby ste mi v roku 2020 povedali, že Irán bude Rusku dodávať rakety a drony, povedal by som, že ste sa zbláznili – ale teraz to vidíme.“

Protesty v Iráne

Experti varujú, že podobné tajné finančné toky môžu pokračovať aj dnes. Ako upozorňuje Borščevská, hotovosť je pre Moskvu ideálna: „S peniazmi sa dá robiť oveľa viac, čo sa nedá vysledovať.“

„Povedala by som, že Rusko dáva viac, ale je to vhodné pre danú dobu, pretože sme v situácii, keď iránsky režim potrebuje väčšiu podporu v porovnaní s rokom 2018,“ povedala. 
 
„Tieto protesty sú najväčšie, aké iránsky režim zažil za posledné roky, dokonca sme počuli zvesti o tom, že [ajatolláh] Chameneí by mohol utiecť do Moskvy,“ dodala.
 
„Len preto, že Rusko neposkytlo okamžitú priamu vojenskú podporu, je ľahké si myslieť, že tu nie je čo vidieť. Ale to v skutočnosti nemôže byť ďalej od pravdy. Toto je presne ten typ podpory, ktorého by sme sa mali obávať,“ myslí si.
 
Iránska ľudskoprávna organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) sídliaca v Spojených štátoch podľa ČTK uviedla, že pri demonštráciách, ktoré začali na konci decembra, zahynulo 6872 ľudí, z ktorých 6443 boli protestujúci.

Trumpove hrozby

Trump v uplynulých týždňoch opakovane pohrozil Iránu vojenskou intervenciou, ak nepristúpi na dohodu o svojom jadrovom programe. Zásah predtým obhajoval ako pomoc účastníkom protivládnych protestov, píše TASR.
 
Republikánsky prezident od nástupu do funkcie vlani v januári obnovil „politiku maximálneho tlaku“ na Irán. Už počas prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami z roku 2015. Podľa nej sa zmiernili sankcie uvalené na Teherán výmenou za jeho obmedzenie jadrových aktivít.
 
Islamská republika v reakcii na odstúpenie USA postupne prestala dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredovala v jadrovom programe. Rokovania o možnej novej dohode narušila krátka vojna medzi Izraelom a Iránom vlani v júni.
 
 

 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: The Telegraph, TASR, ČTK

Najnovšie videá

Trendové videá