Môže byť náš mozog plný?

Tatiana Blazseková / 15. júna 2015 / Business

Mozog sa môže zdať ako nekonečná knižnica, v ktorej sú zozbierané všetky informácie, vedomosti a spomienky. Existuje však nejaká hranica, za ktorú už pamäť nejde? Inak povedané: môže byť mozog preplnený?

 

Odpoveď je, ako už asi tušíte – NIE, nemôže.

Mozog je sofistikovanejší ako by sa mohlo zdať. Štúdia zverejnená v časopise Nature Neuroscience zo začiatku tohto roku dokazuje, že namiesto hromadenia sa starých informácií, tie sú vytláčané a vytvárajú priestor pre nové informácie. V novej štúdií výskumníci použili nové technológie na to, aby dokázali, že učenie nových informácii spôsobuje zabúdanie ďalších.

Autori štúdie sa snažili zistiť, čo sa deje v mozgu, keď sa snažíme zapamätať si informácie, ktoré sú veľmi podobné tomu, čo už vieme. Tento fakt je veľmi dôležitý, pretože podobné informácie majú väčšiu šancu prenikať do už existujúcej vedomosti. Participanti boli opýtaní spájať jedno slovo s dvoma rôznymi obrazmi. Vedci zistili, že keď bola cieľová pamäť (konkrétna myšlienka) vybavovaná častejšie, mozgová aktivita bola zvýšená. Aktivita pre konkurenčnú pamäť bola zasa oslabená. Tieto zmeny boli najvýraznejšie v prednej časti mozgu ako aj v hipokampe, ktorý slúži ako taký vyhľadávač. Prefrontálny kortex zasa je zapojený do radu komplexných kognitívnych procesov, ako je plánovanie, rozhodovanie či pamäť.

 

 

Ukladanie informácii samo o sebe nestačí pre dobrú pamäť. Mozog tiež potrebuje prístup k relevantných informáciám bez toho, aby bol rozptyľovaný podobnými konkurenčnými časťami informácii.

V každodennom živote má zabúdanie jasné výhody. Predstavte si, že ste stratili bankovú kartu. Nová karta príde s novým PIN kódom. S učením sa nového kódu, postupne zabúdate ten starý. Tento proces tak zlepší prístup k novým informáciám, pri čom staré spomienky ustupujú do zabudnutia. Keď získavame novú informáciu, mozog sa ju automaticky snaží začleniť do už existujúcich informácii na základe asociácii.

 

Prekliatie pamäte

Niektorí ľudia sú schopní pamätať si skoro čokoľvek – každý jeden detail z ich života. Hyperthymestický syndróm je vzácna porucha, vďaka ktorej si ľudia pamätajú rozhovory, celé vety z knihy alebo čo robili v konkrétny dátum. Síce to na prvé počutie znie ako jedinečná sila superhrdinu, porucha so sebou prináša obtiaže so sústredením či myslením na budúcnosť. Ľuďom sa tak zdá, akoby stále žili v minulosti a budúcnosť nemá v ich mysli priestor. Takéto niečo by sme mohli zažiť všetci, ak by v mozgu nefungoval regulačný mechanizmus pre nahrádzanie informácii, ktoré už nie sú pre nás relevantné. To sme si vydýchli.

 

 

Na druhej strane spektra pamäte zasa stojí fenomén urýchleného zabúdania, ktorý bol preukázaný u pacientov s mŕtvicou. Títo ľudia zabúdajú všetky informácie, ktoré získali po mŕtvici. Všetky udalosti pred mŕtvicou sú v pamäti uchované, čo sa nedá povedať o nových informáciách.

Zabúdanie je teda proces, ktorým si naša pamäť triedi spomienky a vyberá spomedzi nich tie najrelevantnejšie. Zabúdanie sa tak môže zdať ako veľmi smutný proces, pretože veľa informácii sa jednoducho vyparí a môže sa zdať, že tie štátnicové otázky vidíte prvýkrát. Na druhej strane však ten proces zabraňuje preplneniu pamäte a napomáha k filtrácii nerelevantných informácii.

Zdroje: scitechconnect.elsevie

 

Pridať komentár (0)