Môžeš mať viac dní dovolenky, než si myslíš. Niektorí Slováci si užijú aj 8 týždňov voľna

  • Právo na dovolenku je osobným právo každého zamestnanca
  • Zisti, na akú minimálnu dovolenku máš nárok v roku 2023
Práca za notebookom a žena na pláži
Ilustračný obrázok, Unsplash/@homajob, Unsplash/Chen Mizrach
  • Právo na dovolenku je osobným právo každého zamestnanca
  • Zisti, na akú minimálnu dovolenku máš nárok v roku 2023

Právo na dovolenku je osobným právo každého jedného zamestnanca. Hlavným cieľom je zabezpečiť pracovníkovi možnosť odpočinúť si od vykonávania úloh, ktoré mu ukladá pracovná zmluva. Povinnosťou zamestnávateľa je okrem iného poskytnúť zamestnancovi čas aj na oddych a zotavenie. 

Vieš, na akú minimálnu dovolenku máš nárok v roku 2023? Podľa portálu Podnikajte.sk možno definovať dovolenku ako najvýznamnejšiu dobu odpočinku, počas ktorej je síce zamestnanec oslobodený od plnenia pracovných povinností, no bez akýchkoľvek obáv o stratu príjmu. 

Tri druhy dovolenky

V čase čerpania dovolenky je zamestnanec hmotne zabezpečený poskytnutím náhrady mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Podľa zákonu č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) sa na tento účel rozlišujú tri druhy dovolenky. 

Zamestnanec má právo na dovolenku za kalendárny rok, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku. 

Základnou podmienkou vzniku nároku na dovolenku je hlavne nepretržité trvanie pracovného pomeru a odpracovanie aspoň 60 dní u jedného zamestnávateľa. Čo sa týka nepretržitého trvania pracovného pomeru, týka sa to aj skončeného doterajšieho pracovného pomeru a naň bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k rovnakému zamestnávateľovi. 

Zamestnávateľ však môže zamestnancovi priznať nárok na dovolenku aj v takom prípade, že pracovník ešte nesplnil podmienky na jej vznik. Ide napríklad o situácie, keď zamestnanec nastúpi do nového zamestnania, no má už dopredu zakúpený zájazd, ktorý pripadá napríklad na koniec druhého mesiaca výkonu práce.

Výmera dovolenky

Zákonník práce upravuje bez ohľadu na pracovnú pozíciu či vek základnú, minimálnu, výmeru dovolenky za jeden kalendárny rok v rozsahu 4 týždňov. Dĺžka dovolenky zodpovedá rozsahu, ktorý si zamestnanec môže v priebehu kalendárneho roka u svojho zamestnávateľa vyčerpať.

Zamestnancovi za istých podmienok prináleží aj dovolenka vo výmere minimálne 5 týždňov, ak do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku alebo sa trvale stará o dieťa. Ak by sa však o dieťa prestal starať, podmienky sú upravené u každého zamestnávateľa.

Dovolenka vo výmere minimálne 8 týždňov v kalendárnom roku patrí zamestnancovi, ktorý je vysokoškolským učiteľom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom, výskumným pracovníkom a umeleckým pracovníkom verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy či zamestnancom s minimálne vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa.

vyučovanie, žiaci, učiteľ
zdroj: TASR/Roman Hanc

Zamestnanec s minimálne vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa však musí vykonávať výskumno-pedagogickú, výskumnú alebo výskumnú a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku SAV, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie realizujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.

Krátenie dovolenky

Za určitých okolností môže zamestnávateľ zamestnancovi jeho nárok na dovolenku za kalendárny rok aj skrátiť. Krátenie je však prísne limitované v Zákonníku práce.

Zamestnávateľ sa môže k tomuto kroku uchýliť za prvých 100 zmeškaných pracovných dní o 1/12, za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní o 1/12, a tiež v prípade nepracovania pre výkon trestu odňatia slobody za každých 21 zameškaných dní o 1/12.

Výlučne môže zamestnávateľ pristúpiť ku kráteniu dovolenky aj v takom prípade, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie a z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci, napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu a pod.

Ku kráteniu dovolenky však zamestnávateľ nepristúpi, ak čerpá zamestnanec materskú či otcovskú dovolenku alebo je pre pracovný úraz dočasne práceneschopný. 

Sťažené pracovné podmienky 

Dovolenka za odpracované dni je upravená pre prípad, ak by sa nepodarilo zamestnancovi u toho istého zamestnávateľa odpracovať aspoň 60 dní. V praxi to znamená, že zamestnanec môže čerpať dovolenku aj v prípade, že by nesplnil podmienku na poskytnutie dovolenky za kalendárny rok. 

práca
zdroj: Unsplash/Hunters Race

Tento typ dovolenky predstavuje jednu dvanástinu dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom roku. Aby však vôbec vznikol nárok na dovolenku, je nutné, aby zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa minimálne 21 dní.

Nárok na dodatkovú dovolenku patrí len niektorým kategóriám zamestnancov. Týka sa hlavne tých, ktorí pracujú v sťažených podmienkach alebo zdraviu škodlivých pracovných podmienkach, pod zemou pri ťažbe nerastov alebo razení štôlní a tunelov. 

Dodatková dovolenka je však iba v rozsahu jedného týždňa, a to v prípade, že zamestnanec pracuje v sťažených pracovných podmienkach po celý rok. Okrem toho je nutné, aby ju zamestnanec vyčerpal prednostne. Ak by sa tak nestalo, neposkytuje sa za tento typ dovolenky žiadna náhrada mzdy. 

Zdroj: Podnikajte.sk

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá