„Mozgové príhody pribúdajú u mladých,“ varuje neurologička. Slováci si prvé príznaky mýlia s migrénou či únavou

Cievna mozgová príhoda, známa aj ako mŕtvica či mozgový infarkt, patrí dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku. Každoročne si vyžiada tisíce životov a ďalšie tisíce ľudí zanecháva s trvalými následkami. Mnohí si ju spájajú s vyšším vekom, slabnúcimi cievami či rokmi zanedbanej životosprávy. Tento obraz však prestáva zodpovedať realite.

V slovenských nemocniciach pribúdajú pacienti v najproduktívnejšom období života. Potvrdzuje to aj prof. MUDr. Zuzana Gdovinová CSc., prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP. „Áno, vek pacientov s cievnou mozgovou sa posúva do mladších vekových skupín,“ uviedla pre Startitup. Čo stojí za týmto znepokojivým trendom?

Rozhoduje každá minúta

Mozog potrebuje stály prísun kyslíka a glukózy, ktoré mu dodáva krv. Cievna mozgová príhoda vzniká vtedy, keď sa prietok krvi do určitej časti mozgu preruší alebo výrazne obmedzí. Mozgové bunky v takom prípade začnú odumierať už po niekoľkých minútach.

V závislosti od mechanizmu jej vzniku rozlišujeme dva hlavné typy. Ischemická cievna mozgová príhoda, ktorá tvorí približne 85 % všetkých prípadov, vzniká upchatím cievy krvnou zrazeninou alebo aterosklerotickým plakom.

Druhý typ, hemoragická cievna mozgová príhoda, vzniká prasknutím mozgovej cievy a krvácaním do mozgového tkaniva. Každý typ má iný priebeh, no výsledok býva rovnaký. Časť mozgu prestane fungovať a človek môže stratiť schopnosť hovoriť, hýbať sa či rozpoznávať tváre.

Odborníci upozorňujú, že cievna mozgová príhoda už dávno nepostihuje iba seniorov. V skutočnosti sa počet pacientov s ischemickou mozgovou príhodou v mladšom veku zvyšuje takmer vo všetkých európskych krajinách.

Štúdia publikovaná v Stroke tiež ukázala, že mnohí pacienti odkladajú vyhľadanie pomoci viac ako šesť hodín po začiatku symptómov, pretože si ich mýlia s migrénou, únavou alebo psychickým napätím.

Každá minúta pritom rozhoduje – od začiatku cievnej mozgovej príhody má človek len zhruba 4,5 hodiny na to, aby mu lekári dokázali obnoviť prietok krvi do mozgu. Po tomto čase sa poškodenie mozgového tkaniva stáva nezvratným.

Hlavné príčiny nárastu mozgových príhod

Cesta, ktorou sa človek dopracuje k cievnej mozgovej príhode, vedie cez súhru známych rizikových faktorov. Slovenská neurologička upozorňuje, že ich kombinácia v populácii pôsobí ako pomaly tlejúci oheň, ktorý sa raz zmení na požiar.

„Viac rizikoví sú starší ľudia, ľudia s vysokým krvným tlakom, poruchami metabolizmu lipidov, aterosklerózou, fibriláciou predsiení či cukrovkou, najmä ak o týchto ochoreniach vedia a si ich neliečia. Ale aj ľudia s nadváhou, nesprávnou životosprávou, nedostatkom pohybu a fajčením patria medzi ohrozených. U mladších žien zvyšuje riziko aj kombinácia fajčenia s hormonálnou antikoncepciou,“ vysvetľuje.

Jeden z najväčších problémov súčasnosti predstavuje sedavý spôsob života. „Pozorujeme, že ľudia sa stále menej hýbu, viac sedia a trávia veľa času za počítačom,“ hovorí neurologička. Počas pandémie COVID-19 sa sedavosť populácie ešte viac zvýšila a mnohí zostali pri home office aj po jej skončení.

zdroj: Freepik/fabrikasimf

Dlhodobé sedenie má viacero negatívnych dôsledkov. Okrem zhoršenej cirkulácie v dolných končatinách, ktorá môže viesť k trombóze, vedie aj k nárastu telesnej hmotnosti, zhoršeniu metabolizmu a v neposlednom rade k chronickému stresu a psychickej únave.

Výskumy z posledných rokov potvrdzujú, že dlhé sedenie predstavuje rizikový faktor cievnej mozgovej príhody. Napríklad meta-analýza publikovaná v časopise Nutrition, Metabolism & Cardiovascular Diseases ukázala, že ľudia, ktorí denne sedia viac ako 11 hodín, majú až o 21 % vyššie riziko cievnej mozgovej príhody než tí, ktorí sedia menej ako osem hodín. Riziko mŕtvice však začína rásť už pri 3,7 hodinách sedenia za deň.

Rovnaký trend potvrdila aj štúdia v JAMA Network Open. Dlhé a neprerušované sedenie zvyšuje pravdepodobnosť ischemickej cievnej mozgovej príhody aj po zohľadnení iných rizík, ako sú fajčenie, nadváha či vysoký krvný tlak.

Slováci podceňujú rizikové faktory

Prevencia, ktorá by mala byť prvou obranou pred cievnou mozgovou príhodou, zostáva dlhodobo podceňovaná. „Ľudia na Slovensku si neliečia rizikové faktory cievnych mozgových príhod akoby sme si to priali,“ upozorňuje neurologička.

Jedným z najväčších nepriateľov ciev je vysoký krvný tlak. Momentálne sa s ním lieči približne 1,35 milióna ľudí, no podľa odhadov odborníkov trpí hypertenziou každý druhý Slovák. V praxi to znamená, že státisíce ľudí žijú s nebezpečne vysokým krvným tlakom, no vôbec o tom netušia. Ich cievy každý deň znášajú preťaženie, ktoré postupne oslabuje ich steny a pripravuje pôdu pre vznik cievnej mozgovej príhody.

K tomu sa pridáva rastúca epidémia obezity. Sociologický prieskum agentúry Ipsos pre spoločnosť Lilly z februára 2025 odhalil, že až 59 % Slovákov má nadváhu alebo obezitu. Vedecké dôkazy pritom jasne ukazujú, že nadmerné množstvo tukového tkaniva zvyšuje riziko hypertenzie, cukrovky, zápalových procesov v cievach a následne aj pravdepodobnosť mozgovej príhody.

Náhle stuhnutie tváre alebo končatín, porucha reči, strata rovnováhy, rozmazané videnie či silná bolesť hlavy – všetky tieto príznaky sú volaním o pomoc, ktoré mnohí pripisujú únave či stresu. Zdravotníci preto hľadajú spôsoby, ako zvýšiť povedomie o príznakoch cievnej mozgovej príhody.

Jedným z nich je unikátny vzdelávací program s názvom FAST HEROES. „Jeho cieľom je naučiť deti a študentov rozpoznávať príznaky cievnej mozgovej príhody a komunikovať s operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby v záujme čo najskoršieho privolania pomoci pacientovi, ktorý má na liečbu cievnej príhody čas maximálne 4 a pol hodiny,“ vysvetľuje Gdovinová.

„Do projektu je aktuálne zapojených už viac ako 70-tisíc detí a 1100 škôl. Nový ročník projektu bol oficiálne spustený pri príležitosti Svetového dňa cievnych mozgových príhod, ktorý si každoročne pripomíname 29. októbra. Jeho súčasťou bude aj vzdelávanie o rizikových faktoroch, ktoré sú zodpovedné za cievne príhody a infarkty. Ide najmä o neliečený vysoký krvný tlak, cholesterol, fajčenie, obezitu a cukrovku,“ dodáva.

Ako sa účinne chrániť pred mozgovou príhodou

Ochrana mozgu sa opiera o jednoduché, no overené zásady: pohyb, vyváženú stravu a kontrolu rizikových faktorov. Neurologička odporúča uprednostniť aeróbne aktivity ako rýchla chôdza, cyklistika či plávanie: „Najdôležitejším faktorom je dôslednosť, pričom cieľom je aspoň 2,5 hodiny aktivity strednej intenzity týždenne, ktorú možno rozdeliť na menšie časti,“ hovorí Gdovinová.

„Len 30 minút cvičenia päťkrát týždenne môže znížiť riziko mozgovej príhody o 25 %. Cvičenie hrá dôležitú úlohu pri znižovaní niekoľkých rizikových faktorov mozgovej príhody vrátane hypertenzie, cukrovky, cholesterolu, depresie a stresu. Prevenciou môžu byť aj také bežné činnosti ako je chôdza namiesto jazdy autom alebo chodenie po schodoch namiesto výťahu.“ dodáva.

Pracovné prostredie zohráva rovnako dôležitú úlohu. Dlhé hodiny sedenia v rovnakej polohe zhoršujú prietok krvi, zvyšujú tlak a zaťažujú chrbticu. Dokonca aj obyčajný zvyk sedieť s prekríženými nohami môže mať negatívne dôsledky na celkové zdravie.

„Čo sa týka ciev, môže byť horšia cirkulácia, ale takéto sedenie má nepriaznivý vplyv aj na chrbticu,“ upozorňuje odborníčka. Odporúča preto vstať aspoň raz za hodinu, pretiahnuť sa alebo urobiť pár krokov. Pomôcť môže aj výškovo nastaviteľný stôl, hoci je prospešný skôr v prevencii ochorení chrbtice.

Okrem životného štýlu má zásadný význam aj zdravotná gramotnosť. Každý by mal poznať svoje hodnoty krvného tlaku, cholesterolu a cukru v krvi. Ak už existujú rizikové ochorenia, je nevyhnutné ich liečiť a sledovať. Zanedbanie kontroly môže byť fatálne – mozgová príhoda totiž často prichádza bez varovania.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing UPdate