Možné uvoľnenie miliárd z Bruselu a rana pre Orbána. Na oficiálne výsledky volieb Poľsko ešte horlivo čaká

V nedeľu sa v Poľsku konali kľúčové voľby do parlamentu. Podľa zverejneného exit pollu agentúry Ipsos vyhrala strana Právo a spravodlivosť (PiS), a to s 36,8 %, čo predstavuje 200 poslaneckých mandátov. 

Za vládnou stranou sa umiestnila koalícia Občianska platforma vedená Donaldom Tuskom, ktorá získala 163 kresiel, čo predstavuje 31,6 %, ako informuje poľský portál Tvn24. Tretia cesta má v novom parlamente 55 kresiel a Ľavica získala 30 kresiel.

Na vytvorenie koalície je totiž potrebných minimálne 231 poslancov. Oficiálne výsledky však budú zverejnené až neskôr.

Tieto voľby zaznamenali, okrem iného, aj rekordnú účasť, ktorá sa vyšplhala až na 72,9 %. „Rady na miesta konania boli dlhé a návštevnosť rekordná,“ opisuje situáciu poľský portál.

Víťazstvo vo voľbách po zverejnení exit pollu vyhlásili obidve strany, pričom Donald Tusk tvrdí, že zostaví novú vládu. Na druhej strane premiér Morawiecki napísal: „Vyhrali sme!“ 

Po sčítaní 32 percent hlasov mala zatiaľ PiS v pondelok dopoludnia 39,93 percenta hlasov a druhá Občianska koalícia 26,45 percenta. Nasledovali Tretia cesta (14,17), Nová Ľavica (8,01) a Konfederácia (7,41). Konečné výsledky volieb sa očakávajú v utorok ráno.

Čo hovoria predbežné výsledky volieb?

Podľa exit pollu by získali tri najväčšie opozičné subjekty spolu 248 kresiel, čo by znamenalo možnosť vyskladať vládnu koalíciu. Medzi víťazov sa tak považuje hlavne koalícia názvom Občianska platforma, vedená bývalým premiérom a bývalým predsedom Európskej Rady Donaldom Tuskom, ktorá má v exit polle 31,6 %, a skončila teda len pár percent po súčasnej vládnej strane Právo a spravodlivosť.

zdroj: Hlavný opozičný líder Donald Tusk, AP Photo/Petr David Josek

„Som politikom už mnoho rokov. Som športovec. Nikdy v živote som nemal takú radosť z toho, že som obsadil zdanlivo druhé miesto. Poľsko zvíťazilo. Vyhrala demokracia. Odstavili sme ich od moci,“ povedal Tusk vo volebnej centrále strany.

Víťazstvo súčasnej opozície by znamenalo veľkú zmenu, a to nielen na domácej scéne, ale aj navonok, keďže strana Právo a spravodlivosť (PiS) narušila za posledné roky kontrolné mechanizmy, aby získala väčšiu kontrolu nad štátnymi inštitúciami vrátane súdov či verejnoprávnych médií, upozorňuje portál Euronews.

Spoločenská zmena je za rohom

V prípade potvrdenia výsledkov, ku ktorým má dôjsť v utorok alebo najneskôr v stredu, by zmena nastala aj v spoločenskom a kultúrnom smerovaní krajiny. PiS od nástupu k moci prijala tvrdé politiky vrátane sprísnenia zákonov týkajúcich sa potratov a výstavby hranice s Bieloruskom na zastavenie nelegálnej migrácie.

Strana zároveň odmieta plány EÚ na rozdelenie zodpovednosti za migrantov a žiada väčšiu suverenitu pre krajinu.

Ako sme ťa informovali, strana dlhé roky stála na strane Maďarska a bola označovaná za jeho najväčšieho spojenca. Toto sa však zmenilo po ruskej invázii na Ukrajinu, keď Maďarsko zaujalo nejasný postoj k okupácii. Avšak v prípade, že by sa k moci dostala vláda vedená Tuskom, krajina by jednoznačne zaujala ešte tvrdší postoj k Maďarsku.

Vo voľbách bol v stávke aj postoj k právam LGBTQ+ komunity a interrupciám. „Čaká nás boj, ale dnes sa nadýchneme čerstvého vzduchu. Po ôsmich rokoch vládnej nenávisti sa autoritárstvo v Poľsku skončilo,“ napísal na sociálnej sieti X známy aktivista za práva LGBTQ+ ľudí Bart Staszewski.

Zmena smerom k EÚ

Zmena by po potvrdení očakávaní mala byť aj smerom k EÚ aj k iným partnerom v regióne. Zmena politiky Varšavy by mohla uvoľniť cestu k miliardám eur z finančných prostriedkov, ktoré boli zadržané zo strany Únie pre narušovanie demokracie v krajine. 

„Poľsko sa rozhodlo ukončiť neliberálny experiment,“ uviedol na sociálnej sieti X Wojciech Przybylski, šéfredaktor časopisu Visegrad Insight.

🇵🇱 Poland decided to end the illiberal experiment! Late poll on Monday morning confirms opposition victory. Donald Tusk leadership delivers against unfair elections. The people decided that PiS no longer has democratic mandate to rule@VisegradInsight @ResPublicaNowa pic.twitter.com/VdRt5h3Yjz

— Wojciech Przybylski (@wprzybylski) October 16, 2023

V nedeľu sa okrem volieb konalo aj celoštátne referendum, v ktorom sa voličom kládli štyri otázky týkajúce sa najmä migrantov a ekonomiky. Opozícia svojich sympatizantov vyzvala, aby plebiscit bojkotovali, píše TASR. Podľa exit pollu bola účasť 40 %, čo by znamenalo, že výsledky nebudú právne záväzné.

Vzťahy s Ukrajinou

Voľby v Poľsku pozorne sledovali aj v Kyjeve, s ktorým má krajina veľmi priateľské vzťahy, ktoré sa však začali v kampani kaziť, a to po tom, čo Poľsko ohlásilo predĺženie obmedzenia na ukrajinské obilie.

Krajne pravicová strana Konfederácia viedla kampaň s protiukrajinským tónom a obvinila Ukrajinu z nedostatočnej vďačnosti za pomoc Poľsku vo vojne s Ruskom. Strana nakoniec skončila s oveľa horšími číslami, ako sa predpokladalo. V novom parlamente získala len 14 mandátov, čo je jednoznačne dobrou správou pre susednú Ukrajinu, ako píše The Guardian.

zdroj: AP Photo/Czarek Sokolowski

Prepad vládnej strany

Exit poll agentúry Ipsos udáva vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) 36,8 %, teda presných 200 kresiel, čím sa stáva víťazom volieb. Spomenutých 200 mandátov však PiS nestačí na zloženie novej vlády. 

AP upozorňuje na značný prepad preferencií PiS oproti predchádzajúcim voľbám. V uplynulých ôsmich rokoch totiž PiS mala v parlamente vždy tesnú väčšinu.

Vedúci kampane strany PiS Joachim Brudzinski však v pondelok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu RMF FM uviedol, že PiS sa napriek všetkému pokúsi zložiť vládu na čele s premiérom Mateuszom Morawieckim, píše agentúra TASR.

Medzi potencionálnych koaličných partnerov PiS sa uvádzala už spomínaná krajne pravicová strana Konfederácia, avšak ani takto by nemali dostatok mandátov na skladanie vlády v prípade potvrdenia predpokladov exit pollu.