Najdôležitejšie voľby za uplynulé desaťročie: Poliaci dnes rozhodujú o budúcnosti celého regiónu

Právo voliť má asi 29 miliónov občanov Poľska, vrátane pol milióna registrovaných v zahraničí vo veľkej diaspóre. V krajinách Severnej Ameriky a Južnej Ameriky sa hlasovanie vo voľbách konalo už v sobotu, píše TASR.

V nedeľu sa zároveň koná aj celoštátne referendum, v ktorom sa voličom kladú štyri otázky týkajúce sa najmä migrantov a ekonomiky. Opozícia svojich sympatizantov vyzvala, aby plebiscit bojkotovali, uviedla agentúra AFP. 

Ako fungujú voľby?

Voliči celkovo volia 460 poslancov dolnej komory parlamentu tzv. Sejmu, podľa systému pomerného zastúpenia vo 41 volebných obvodoch. Okrem toho si Poliaci volia aj 100 členov Senátu, ktorí sú vybraní prvostupňovou metódou v 100 volebných obvodoch.

Kandidáti museli ukončiť svoju volebnú kampaň do polnoci 13. októbra, teda deň pred začatím volieb. Oficiálne výsledky volieb budú zverejnené neskôr, niekoľko dní po ich ukončení.

Na to aby sa jednotlivé strany dostali do parlamentu, potrebujú získať minimálne 5 % hlasov, pričom koalície 8 % hlasov.

Ako sú na tom jednotlivé strany?

Podľa posledných prieskumov obsadí prvé miesto vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), no vyzerá to tak, že nebude mať dostatočne veľa kresiel na zloženie vládnej koalície.

PiS je na čele krajiny od roku 2015, pričom na jej čele je 74-ročný podpredseda vlády Jaroslaw Kaczynski, ktorý je označovaný za najmocnejšieho politika krajiny, ako upozorňuje agentúra AP.

zdroj: Jaroslaw Kaczynski - líder vládnej strany Právo a spravodlivosťAP Photo/Czarek Sokolowski

V Poľsku po prevzatí moci konzervatívna nacionalistická strana prijala tvrdé politiky, vrátane sprísnenia zákonov týkajúcich sa potratov a výstavby hranice s Bieloruskom na zastavenie nelegálnej migrácie. Strana zároveň odmieta plány EÚ na rozdelenie zodpovednosti za migrantov a žiada väčšiu suverenitu pre krajinu.

Dlhé roky stála na strane Maďarska a bola označovaná za jeho najväčšieho spojenca. Toto sa však zmenilo po ruskej invázii na Ukrajinu, kedy Maďarsko zaujalo nejasný postoj k okupácii.

Prípadné víťazstvo PiS by mohlo prehĺbiť napätie s EÚ a Ukrajinou a potvrdí obavy aktivistov o slobodu médií, práva žien a migrantov. Priaznivci PiS však tvrdia, že nedeľné víťazstvo umožní strane naplniť svoju víziu silného, ​​suverénneho Poľska založeného na tradičných katolíckych hodnotách, ako píše agentúra TASR.

PiS tiež zintenzívnila svoju protimigrantskú rétoriku, pričom premiér Mateusz Morawiecki povedal, že krajina by mala byť chránená pred nelegálnymi prisťahovalcami, „ktorí nemajú úctu k našej kultúre“.

Tuskov návrat

Tesne za vládnou stranou v prieskumoch stojí stredová koalícia, ktorá sa nazýva Občianska platforma a vedená je bývalým poľským premiérom a bývalým predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.

Ako píše portál Politico, premiérom sa stal v roku 2007 po tom, čo Občianska platforma zbavila moci krátkodobo vládnuce PiS. Tusk sa do poľskej politiky vrátil, keď jeho strana v roku 2021 začala klesať v prieskumoch, a rozhodol sa znova postaviť strane Právo a spravodlivosť.

Kandidujúca koalícia sľubuje obnovenie dobrých vzťahov s EÚ a okrem toho opustenie od tvrdých konzervatívnych zákonov ohľadom interrupcií. Občianska platforma okrem toho navrhuje skokové navýšenie učiteľských platov, či oslobodenie štátnych médií.

zdroj: Hlavný opozičný líder Donald Tusk, AP Photo/Petr David Josek

Liberálni voliči sa nádejajú, že aj keby Tuskova Občianska koalícia (KO) vo voľbách skončila na druhom mieste, bude mať dostatok hlasov na zostavenie vlády s dvomi menšími potenciálnymi spojencami.

Predvolebnú kampaň charakterizovali časté osobné útoky na Tuska zo strany vládnucej strany, ktorá ho obvinila, že koná v záujme Nemecka, Ruska a EÚ, dodáva TASR.

Situácia po voľbách

V Poľsku musí prezident po voľbách zvolať nový parlament, a to do 30 dní. Prezident vymenuje politického lídra na zostavenie nového kabinetu, ktorý musí do 14 dní získať väčšinovú podporu v Sejme.

Ak sa to nepodarí, parlament to skúsi znova s novým kandidátom, a ak ani ten neuspeje, prezident vyberie tretieho kandidáta. Ak všetky pokusy zlyhajú, vyhlásia sa nové parlamentné voľby.

Podľa opozície ide o najdôležitejšie voľby od roku 1989. Samotný Tusk hovorí o voľbách, ktoré rozhodnú nie len o budúcnosti Poľska, ale celej Európskej únie.

Poľsko sa v posledných rokoch totiž dostalo do potýčky s Bruselom v otázkach právneho štátu a reformy súdnictva, v dôsledku čoho boli zmrazené desiatky miliónov eur európskeho financovania, píše The Guardian.

PiS sa však ohradzuje, že nemá v pláne vyviesť Poľsko z EÚ, len znížiť vplyv Bruselu na členské krajiny. Naopak sa strana v kampani silno pustila do Občianskej platformy, že v prípade ich výhry, bude krajina zaplavená migrantmi.