Mozog nie je stvorený na bdenie po polnoci, zistili vedci. Riziko zlých a nebezpečných rozhodnutí stúpa trojnásobne

Poznáš ten pocit, keď ležíš v tme a svet sa ti zdá temnejší než cez deň? Nočné hodiny majú zvláštnu moc. Negatívne myšlienky sa ti potulujú hlavou a nedajú ti spať. Zrazu máš chuť na niečo, čo by si cez deň ani nechcel – cigaretu, sladkosť alebo ťažké jedlo. Nie je to len tvoja predstava. Vedci hovoria, že tvoj mozog skutočne pracuje po polnoci inak.

Množstvo výskumov ukazuje, že ľudská myseľ funguje v noci odlišne. Po polnoci ťa negatívne emócie priťahujú silnejšie než tie pozitívne. Nebezpečné nápady sa zdajú lákavejšie. Tvoja sebakontrola slabne a inhibície padajú. Skupina výskumníkov si myslí, že za týmito zmenami stojí cirkadiánny rytmus – tvoje vnútorné biologické hodiny.

Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Frontiers.

Myseľ po polnoci

V roku 2022 vedci zverejnili prácu, ktorá zahŕňa dôkazy o tom, ako mozgové systémy fungujú po zotmení. Ich hypotézu nazvali Mind After Midnight – Myseľ po polnoci. Tvrdí, že tvoje telo a mozog sledujú prirodzený 24-hodinový cyklus aktivity, ktorý ovplyvňuje tvoje emócie aj správanie.

V určitých hodinách máš tendenciu cítiť a konať určitým spôsobom. Cez deň sú molekulárne úrovne a mozgová aktivita naladené na bdenie. Tvoj mozog je pripravený reagovať, riešiť problémy a byť produktívny. V noci sa však toto obvyklé správanie vypína. Tvoje telo očakáva, že budeš spať.

Z evolučného hľadiska to dáva zmysel. Ľudia boli vždy efektívnejší pri love a zbere potravy za denného svetla. Noc slúžila na odpočinok, ale súčasne predstavovala väčšie riziko. Mohli sme sa stať korisťou predátorov. Vedci tvrdia, že aby sme sa s týmto rizikom vyrovnali, naša pozornosť na negatívne podnety sa v noci výrazne zvyšuje. To, čo nám kedysi pomáhalo reagovať na neviditeľné hrozby, sa dnes môže zmeniť na problém.

Nočné hodiny menia tvoje vnímanie rizika

Táto zvýšená pozornosť na negatívne veci ovplyvňuje tvoj systém odmien a motivácie. V noci si náchylnejší na rizikové správanie. Neurológ Elizabeth Klerman z Harvardskej univerzity to vysvetľuje jasne: „Milióny ľudí bdia v noci a máme dosť dôkazov, že ich mozog nefunguje tak dobre ako cez deň. Ich zdravie a bezpečnosť, aj bezpečnosť ostatných, je ohrozená.“

Výskumníci používajú konkrétne príklady. Predstav si užívateľa heroínu, ktorý cez deň úspešne zvláda túžbu po droge, ale v noci jej podľahne. Alebo študenta trpiaceho nespavosťou, ktorý počas dlhých bezsenných nocí cíti narastajúce zúfalstvo, samotu a beznádej. Oba scenáre môžu skončiť tragicky.

Samovraždy a sebapoškodzovanie sa vyskytujú v noci oveľa častejšie. Niektoré štúdie uvádzajú až trojnásobne vyššie riziko samovraždy medzi polnocou a šiestou ráno v porovnaní s ktoroukoľvek inou dennou dobou. Výskum z roku 2020 dospel k záveru, že nočné bdenie predstavuje rizikový faktor samovraždy, pravdepodobne kvôli narušeniu cirkadiánnych rytmov.

„Samovražda, predtým nemysliteľná, sa objaví ako únik od samoty a bolesti. Skôr než študent zváži dôsledky, získa prostriedky a pripraví sa konať v čase, keď nikto nie je nablízku, aby ho zastavil,“ vysvetľujú autori hypotézy Mind After Midnight.

Drogy a rizikové látky lákajú viac po zotmení

Nebezpečné alebo nelegálne látky užívajú ľudia tiež častejšie v noci. Výskum z roku 2020 v dozorovanom centre pre užívanie drog v Brazílii odhalil 4,7-násobne vyššie riziko predávkovania opioidmi v noci. Časť tohto správania možno vysvetliť nedostatkom spánku alebo krytím, ktoré ponúka tma. Vedci sa však domnievajú, že hlavnú úlohu hrajú neurologické zmeny, ktoré sa dejú v mozgu po zotmení.

Klerman a jej kolegovia tvrdia, že potrebujeme tieto faktory lepšie preskúmať. Musíme chrániť ľudí, ktorí sú kvôli nočnému bdeniu najviac ohrození. Doteraz podľa autorov neexistuje štúdia, ktorá by skúmala, ako nedostatok spánku a cirkadiánne načasovanie ovplyvňujú spracovanie odmien v mozgu.

Nevieme teda, ako sa vyrovnávajú so svojím neobvyklým spánkovým režimom ľudia pracujúci na zmeny – piloti, lekári alebo zdravotné sestry. O fungovaní ľudského mozgu počas približne šiestich hodín denne vieme prekvapivo málo.

Vedci publikovali svoju prácu v časopise Frontiers in Network Psychology. Ich výskum otvára dôležité otázky o tom, ako chránime seba aj ostatných v nočných hodinách. Ak sa často zobúdzaš v noci alebo pracuješ na nočné zmeny, uvedom si, že tvoj mozog nepracuje v plnej sile. Negatívne myšlienky prichádzajú ľahšie a riziká sa zdajú menšie, než v skutočnosti sú. Tvoje vnútorné hodiny ťa volajú do postele – a možno by si ich mal počúvať.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti